Určite mnohí z vás sa pohrávali niekedy s myšlienkou napísať knihu, stať sa na chvíľu spisovateľom. Ideálne, sedieť si v záhradnom altánku s pohárom vínka, alebo aspoň kávičky a ťukať do notebooku svoj prvý bestseller. Aj ja som si to takto predstavovala. Ale ako to už v živote chodí, realita posadí naše plány z oblakov pekne na zem.

Od základnej školy som rada písala slohy a išlo mi to ľahko. Vďaka slohom som mala vždy zo slovenčiny jednotku a nezriedka sa stalo, že som ich písala aj spolužiakom. Na strednej škole som prispievala do školského časopisu a dokonca som robila rozhovor s Robom Grigorovom. Ale potom prišla vysoká škola, svadba, dieťa, druhé dieťa a rozvod. Druhá svadba. Starostlivosť o rodinu, o dom a domácnosť, chodenie do práce ma celkom pohltilo a ja som svoj sen o napísaní knihy odložila do spodnej zásuvky písacieho stola. Navyše a to je celkom najhoršie, nemala som inšpiráciu. Mala som pocit, že dnes píše knihu už každý a témy sú vyčerpané. A potom ďalšia otázka, kto to bude čítať ? Kuchárskych kníh a cestopisov je množstvo. Harry Potter má sedem dielov, tak o čom mám písať... Nevedela som. Takže som nechala svoj sen spať...až do predminulého roka, kedy som sa rozhodla písať si denník. Prechádzala som si ťažším životným obdobím, v hlave sa mi rojili tisíce myšlienok a ja som mala potrebu dať ich zo seba von. A tak išli na papier, respektíve do počítača. Rok som skladala svoje pocity do mozaiky a zdôverovala sa neznámemu čitateľovi, dobrému poslucháčovi a tichému spoločníkovi. Keď som si všetko po roku prečítala, rozmýšľala som, ako naložiť s toľkými popísanými stranami. Niečo sa mi páčilo, niečo nestálo za nič. Začala som vyraďovať, mazať a uvažovala, ako dať textu formu a zmysel. Ani neviem ako a odkiaľ, prišiel zrazu ku mne nápad. Čo keby som myšlienky, úvahy a postrehy zoradila podľa abecedy ? Na každé písmeno v abecede by som napísala text, alebo použila už taký, čo napísaný mám. A zrazu bola na svete inšpirácia. Zadanie a téma. Dala som sa do písaniam, pekne od A po Z. Život podľa abecedy. S písaním je to ako s každou inou činnosťou. Ak máte chuť a cieľ, máte náladu, ide to ľahko. Ako po masle. Nie každý deň je nedeľa a nie vždy sa darí. No a keď sa nedarí, je potrebné to na chvíľu nechať tak. Počkať. Kým zasa začne múza klopať na dvere. No a mne zaklopala spolu s Covidom 19.
Zrazu som mala viac času, bola som doma a tak som si sadla za počítač a písala. Pandémia je zdá sa na konci a moja prvá kniha tiež. Už mám názov, robím korektúry a pracujem na obálke. Dúfam, že onedlho pôjde kniha do tlače. Rok 2020 bude mať určite viac symbolov. Bude symbolom rúšok, ktoré sa stali za posledné týždne našou každodennou súčasťou, možno symbolom súdržnosti, zodpovednosti k sebe aj k ostatným, alebo to bude symbol rodiny, či zavretých škôl. Pre mňa bude rok 2020 aj rokom knihy. Nebude zo mňa nová Rosamunde Pilcherová, ani Kate Rowlingová, ale na to tom nezáleží. Dôležité, je nebáť sa  a plniť si sny. Bez ohľadu na to, že to niektorým môže pripadať bláznivé. Moja kniha je dôkazom , že sen sa môže stať skutočnosťou. Nech je Váš sen akýkoľvek, držím Vám palce.  
Zu.