Tvorivé písanie, vedené kolegyňou Veronikou počas dielne v rehabilitačnom stredisku pre ľudí s duševnou poruchou, vyústilo do diela od našej klientky Maťky s názvom: DOVOLENKA SNOV

DOVOLENKA SNOV
Nie je zvykom, že chodím na dovolenky, ale tento rok spravím asi výnimku. Ťahalo ma to kedysi k moru, ale to nie je môj sen. Vlastne žiadny nemám.
Predstavujem si ako som sa sama vybrala do parku, do iného mesta, kde som vedela, že partia mladých ľudí bude mať rozložený slackline a budú tam tráviť čas, zabávať sa. Najprv som ich oslovila, či sa k nim môžem pridať a nemali s tým žiadne problém. Keď som tam prišla, zoznámila som sa so všetkými a musím priznať, že som sa tam cítila veľmi dobre. Prijali ma medzi seba a čas nám tak utekal, že sa už začalo stmievať a museli sme začať baliť.
Od začiatku mi padol do oka jeden mladý muž. Volal sa Matej a mal taký vzťah k prírode, ako by sa tam aj narodil. Jeho hnedé oči ladili s vlasmi. Bol odo mňa vyšší a mal dobrú postavu. Nielen to ma na ňom zaujalo, ale aj jeho názory, postoj k životu, to , aký má vzťah k športu, že je spoločenský, priateľský a že sa sním cítim dobre, nemusím sa pretvarovať a môže byť sama s sebou. Po dobre prežitom dni som sa so všetkými dohodla, že sa k nim pridám aj nabudúce a s Matejom sme si dohodli program už na druhý deň.
Ráno sme sa stretli na dohodnutom mieste a spolu sme vyrazili na bicykloch. Cieľ sme mali pri jazere vzdialenom asi 60 km. Cesta bola príjemná, rozprávali sa a zároveň šliapali do pedálov. Slnko nás pekne hrialo a kilometre rýchlo ubúdali. Keď sme už boli pri jazere, zosadli sme bicyklov a na chvíľu sme si sadli na zem na rozprestretú deku. Dali sme si niečo malé pod zub, vyzliekli sa do plaviek a už sme plávali vo vode. Keď nás už slniečko vysušilo, rozhodli sme sa, že nepôjdeme hneď domov, ale zájdeme do neďalekého lesa. Prepadla nás tam taká únava, že sme museli odstaviť bicykle, vytiahli sme deku a obaja sme hneď zaspali. Zobudili sme sa o pár hodín, doplnili tekutiny a vybrali sme sa naspäť. Matej mi navrhol , že ak chcem, môžem uňho prespať. Najprv som zaváhala, ale napokon som súhlasila. Moje obavy vymizli skôr ako som zažmúrila oči. Na ďalší deň ráno mu volal kamarát Fero ohľadom volejbalu, ktorý sa s kamarátmi dohodol hrať a bol by rád, keby prišiel aj on. Pre mňa ďalší super zážitok. Tiež sa mi páčila jeho spontánnosť. Po volejbale sme si išli všetci sadnúť na kofolu. Dohodli sme si tiež ďalšie plány. Táto partia ľudí bola super. Najviac som si však obľúbila Mateja. Bol to dokonalý mladý muž, s ktorým som si veľmi rozumela a cítila som sa pri ňom veľmi dobre.
Najhoršie však bolo ráno, keď som sa zobudila a zistila som, že to bol len krásny sen. 

Admin: Zuzana Zatloukalová