Prečítala som si jednu diskusiu tu, na SAShe. O hodnotách, ktoré sú nevyčísliteľné a ktoré ťažko dostať do medzí nejakého zákona. Bola to tá diskusia spred troch mesiacov o autorskom zákone a originalite a iných veciach, ktorú rozvírila "Kvetinočka".
Hm, pomyslela som si, tá má ale ránu a má pravdu a som tiež toho názoru, že u nás sa tieto veci akosi (na škodu veci) nenosia.
Nie nechcem, aby sa tu niekto o tom rozpisoval. Tento žurnál bude o inšpirácii.
Sedím hodiny nad stolom a skicujem čo po celom dni potrebujem dostať zo seba. Potom listujem v tých mojich starých skicároch a znova skicujem a hľadám v tých nápadoch a ich nových a nových podobách samu seba.
Nemám výtvarnú školu. Chodila som pár rokov do "ľudovky". Keď kreslím, alebo maľujem, hovorím, že sa učím. Učím sa techniky, učím sa ako dostať nápad, učím sa ho spracovať a dostať ho do podoby s ktorou som ako tak spokojná. Nakreslím obrázok, potom ho vyvesím doma na stenu a čakám. Čakám aký dojem urobí na rodinu a vlastne aj na mňa. Chodím okolo neho a potom, keď cítim, že to nie je ono, zvesím ho a dokončujem.
Niekedy je to ťažké. Inšpirácia nechodí ľahko. Neverím, že niekto to dá len tak. Obyčajne to ide ľahko len ľuďom, ktorý sa vecou zaoberajú, vstávajú každé ráno a každý večer idú spať (alebo ani nie ) s myšlienkou na svoje dielo. (Moja 16-násť ročná dcéra by možno dodala, ... a možno fetujú )))
To je jedno, či maľujú, šijú hračky, tvoria šperky, komponujú, alebo trebárs fotia. Za zlatými ručičkami sú vždy hodiny a hodiny práce. Taký človek nezačal tvoriť preto, že tvoria iný. Jednoducho to vyšlo z jeho podstaty. Potrebuje sa vyjadrovať. Či už má nadanie alebo nie. A prácou sa z nepodarkov dostáva krôčikmi k niečomu, čo zodpovedá jeho predstavám a "chvalabohu" páči sa aj iným.
A závidím. Závidím dobré nápady. Pravidelne chodím na niektoré miesta na nete. Stále ma niečo "dostane".
Tu ich je zopár tých bláznov, ktorých obdivujem.
http://www.johannabasford.com/
http://vinnik.net/
http://www.annejulie-art.com/
http://www.courtneybrims.com/
http://www.amwiese.de/
http://www.sublimatrix.com/
http://mariedesbons.canalblog.com/
http://www.nicolettaceccoli.com/
http://www.shauntan.net/
a mnoho mnoho iných. Však ich poznáte. Ujo Escher, da Vinci, Dürer a všetci tí ich známi kamaráti.
Neustále konštatujem "Ako toto spravil a ako na toto prišiel"
A potom zisťujem, že aby som zvládla pri kresbe, či maľbe určitú pózu, alebo povrch, alebo perspektívu, musím neustále skúšať. A podľa mňa to skúšali aj oni, kým na to prišli. Poniektorí celé roky.
Niekto im po čase povie, že sú originálni a jedineční. Pritom o to ani tak nešlo. Šlo o to, že mali z toho, čo nakreslili radosť. Určite, lebo aj ja ju mám a to nie som žiaden génius, teda som ďaleko za nimi.
Čo som vlastne chcela povedať? Aha, o tom zákone ..... nie je to v ňom, to prečo nekradnúť, ale viete čo, keď nakreslím obrázok podľa Nicoletty Ceccoli, tak z toho nemám takú pohodu a radosť, ako keď ho vymyslím sama.