Človek. Homo sapiens sapiens. Najinteligentnejší tvor na Zemi. Vraj... Čo si však pomyslieť o človeku, ak uvidíte, pocítite hrôzy, ktoré dokáže taký "inteligentný" tvor napáchať? Má človek právo vziať život inému človeku, správať sa k iným ako k handre a pošliapať jeho dôstojnosť? NIE NEMÁ.. no napriek tomu takéto veci pácha... napriek tomu je v histórii ľudstva viditeľná a nezmazateľná jedna obrovská čierna stopa...

V pondelok som mala možnosť navštíviť jedno miesto. Nič pre slabé povahy. Miesto, kde milióny ľudí prišli kruto o život. Miesto, ktorého názov, keď vyslovíte, tak Vás zamrazí. Oswienčim.

V súčastnosti je toto mesto, ako aj obyvatelia prezentujú svoje bydlisko - mestom pokoja. Pri príchode do mestečka nič nenasvedčuje o tom, že by sa tu niekedy niečo významné odohrávalo... Inak je to však, keď prejdete len pár kilometrov od tabuľky naznačujúcej, kde sa nachádzate...

V čase druhej svetovej vojny nikoho ani len nenapadlo, čo otrasné sa môže za múrmi táborov diať. Niekoľko málo väzneným, ktorým sa aj podarilo utiecť si svoje tajomstvo nenechali pre seba, no napriek tomu sa nič nedialo... Svet bol hluchý a slepý... Ako je možné, že sa ľudia nespojili a nepovedali STOP takejto tyranii???

Preto by som sa s Vami podelila o túto skúsenosť z návštevy koncentračných táborov Auschwitz-Birkenau...

Naša skupinka mala na začiatok jednu smolu. Pridelili nám poľskú sprievodkyňu, prekladala nám naša slovenská sprievodkyňa z cestovky a tak nám "zatajili" nejaké zaujímavosti. Ďalším mínusom bolo, že prehliadka bola veľmi rýchla, lebo v popoludňajších hodinách je návštevnosť najvyššia. Našťastie, môj osobný sprievodca - môj priateľ si toho dosť pamätal z jeho prvej návštevy v Osvienčime a dosť veľa zaujímavosti aj vedel z dokumentárnych filmov a kníh.

Miesto už na prvý pohľad zanechá v človeku veľmi zlý dojem... Ostnatý drôt, zápach (hlavne zo starého dreva), exteriér svedčiaci o zákernosti a utrpení...

S výstavbou sa začalo v roku 1941. Spočiatku v ňom bolo uväznených 400 politických zajatcov. Obyvatelia pôvodnej dedinky boli vysťahovaní a budovy prestavané "pre účely nacizmu". V blízkosti nežil žiaden Poliak, len Nemci, ako ochrana pred tým, ak by sa niektorému väznenemu podarilo utiecť, lebo Poliaci by im boli pomohli...

Časy boli zlé. Hitlerova teória o árijskej rase a celkovo rasovej a náboženskej neznášanlivosti sfanatizovala davy natoľko, že človek sa stal nenávistným, sebeckým, podozrievavým, vražiacim strojom... Najhoršie na tom je to, že Židia sa spočiatku deportáciám nebránili. Nie preto, žeby boli zmierení so svojim osudom alebo že by ozaj verili idee nacizmu, že Židia sú vinní za všetko. Židom bolo totiž sľubované, že ich deportujú inde, kde budú žiť v pokoji, kde budú mať dobrú prácu a kde budú môcť vychovávať svoje deti. Preto si so sebou brali to najcennejšie - šperky, oblečenie, fotografie, majetok...
Židov a ľudí, ktorí nevyhovovali nacizmu natlačili do vagónov pre dobytok, kde sa tlačili niekoľko dní, bez vody, bez jedla a bez prísunu čerstvého vzduchu. Mnohí zomreli už vo vagónoch, mnohí po ich otvorení od vyčerpania.

Po výstupe z vlaku sa začala ďalšia fáza - selektovanie. Nemeckí SSáci mali "v rukách" to, kto prežije a kto nie... Deti, ženy, starých a chorých hneď vyselektovali do skupiny odsúdencov na smrť do plynových komôr... Mladých a schopných mužov vyselektovali do druhej - pracovnej skupiny. Na začiatku sa ich Nemci "zbavovali" zastrelením. Pre vojakov to, však vraj bolo stresujúce, keď pozerali na tvár človeka, ktorý pred ich očami umiera. Aj samotná pravá ruka Hitlera -  Himmler pri sledovaní popravy Židov temer stratil vedomie, keď mu na kabát "priletel" kúsok mozgu jedného zo zastrelených... Hľadali preto iné spôsoby. Plynové komory, kde najprv všetkých povyzliekajú donaha a naženú ich do jednej miestnosti, kde neskôr cez otvory na streche na väznených zhadzujú granule "Zyklon B" - jed podobný kyanidu... Ich tváre nevideli, nepozerali sa na ich smrť... Miestnosti po "dovŕšení" nechali vyvetrať a mŕtve telá odnášali ďalší väznení tzv. Sonderkommando. Mŕtvym odoberali zlaté zuby, vlasy a cennosti, ktoré pri sebe mali... Ak si v jednom bloku pozriete fotky väznov, ani jeden nemá vlasy (to sa týkalo aj žien)... Vlasy Nemci predávali výhodne iným spoločnostiam a tie z nich vyrábali matrace... V expozíii sa tieto vlasy aj nachádzajú... 7 ton vlasov ukrytých za sklom... Taktiež z týchto fotiek vyčítate ďalšie skutočnosti - väzni boli väčšinou odsúdení za svoju vieru alebo presvedčenie (Židia, Rómovia, homosexuáli, politickí nepriatelia režimu, jednoducho všetci, ktorí boli pre Nemcov tŕňom v oku). Pod fotkou je tiež uvedené ich meno, národnosť a aj dátum, kedy boli do tábora deportovaní aj kedy zomreli... V priemere to bolo pár dní až pár mesiacov, obvykle cca 2 mesiace. Na ich tvárach sa odráža bezmocnosť...Omnoho horšie je, keď vidíte ich fotky predtýmto peklom... Muži vysmiati a šťastní so svojimi rodinami alebo priateľmi... Mladé ženy elegantne oblečené s krásnymi upnutými vlasmi a očarujúcim úsmevom... Deti s iskričkami radosti v očiach hrdo držiace svoju milenú hračku...

Väznení boli trestaní za každý aj menší "prehrešok". Tresty boli kruté. Povesení na hákoch za obe ruky tak, že nedosiahli s nohami na zem, museli hodiny trpieť na dvore pred blokom. A na druhý deň museli s vykĺbenými ramenami, zlomeninami a neskutočnými bolesťami opäť tvrdo pracovať. Alebo strávili niekoľko dní v chladných, tmavých celách bez jedla a vody. Ďalším krutým trestom bola noc v cele. Cela bola veľmi malá, dnu sa museli dostať plazením cez veľmi malý otvor. Bez akéjkoľvek možnosti sadnúť si, museli celú noc stáť. V cele sa tiesnili štyria, pričom jej rozmery boli 90x90 cm (ak som si to správne zapamätala). Ten, kto ráno nevládal, toho cez malý otvor ťahali von za nohy. A ráno opäť pracovali, celý deň... Až do večera, kedy ich opäť zavreli do týchto ciel... Často na 4-5 dní.

Zranených alebo nepohodlných väznených sa SSáci často zbavovali aj inak. Posielali ich do "nemocničných blokov". Ak sa už raz väznený dostal práve sem, nikdy sa nevrátil späť do tábora.
Určite Vám je známe meno Mengele. Doktor Mengele - Anjel smrti. Na ľuďoch v tábore vykonával často sadistické až morbídne pokusy hraničiace so šialenstvom, často končiace dlhým a veľmi bolestivým zomieraním. Keďže vyštudoval genetiku zaujímali ho hlavne malé deti. Dvojičky. Vykonával na nich rôzne hrôzostrašné experimenty, vrátane pokusu spojiť ich tepnami. Keď sa preňho obete jeho experimentov stali nepoužiteľnými , vykonával na nich pitvy. Dokonca aj zaživa. Doktora fascinovali aj trpaslíci. Skúmal hlavne ich anatómiu a bol fascinovaný ich vzrastom. Napriek zverstvám, ktoré spáchal, nebol odsúdený. Podarilo sa mu utiecť do Latinskej Ameriky - do Brazílie, kde zomrel prirodzenou smrťou - dostal vraj infarkt pri plávaní.

Aký bol každodenný život väznených? Väznení "žili" v časti Osvienčim II - Birkenau, kde na mieste pôvodnej dediny predchádzajúci politickí zajatci prestavali obydlia pôvodného obyvateľstva na príbytky pre pracujúcich. Väznení žili v krutých podmienkach. Neľudských. V drevených barakoch bol v zime nepredstaviteľný chlad a v lete neznesiteľná horúčava. V maštaliach pre dobytok, kde spali, sa tiesnili často 6-8mi na drevených doskách, ktoré boli trojposchodové a vystlané malým množstvom sena. Ak sa v spánku otočil jeden, museli sa aj ostatní. Trpeli rôznymi chorobami - týfusom, dyzentériou (kvôli tomu, že za deň mali len jedno "jedlo" - riedku polievku, skôr vodu, v ktorej plávala občas nejaká obilnina, z ktorej sa nemohli nasýtiť, nabrať silu a ani byť riadne živení), kožnými chorobami, trápili ich aj vši a choroby, ktoré prenášajú potkany.

Vedľa barakov boli "hygienické zariadenia". Latríny. Niekoľko radov jeden vedľa druhého, v ktorých boli diery. Väznení mali na potrebu len 15-20 sekúnd, pričom ju mohli vykonať v presne určenom čase - ráno a večer, čiže len 2krát do dňa.

Nakoniec...

Smutné je aj to, aký zvolili Nemci nápis "na uvítanie" deportovaných... Arbeit macht frei.. Práca oslobodzuje...

P.S. ospravedlňujem sa za prípadné preklepy a slabo zaostrené a tmavé fotky... akúkoľvek nepresnosť mi môžete vytknúť... a so svojimi poznatkami sa môžete podeliť v komentári aj s ostatnými...

T.

Zdroj: fotky (vlastný archív)