Moja imunita nestojí ani za deravý groš. Chorá som asi tak 3 týždne do mesiaca. Nakoľko mi to príliš nevyhovuje, vzhľadom na to, že často potrebujem byť zdravá, naučila som sa nejako prechodiť tieto choroby. Viem, že je to hlúposť, ale povedzme si pravdu, kto to nerobí, keď potrebuje byť v práci, v škole, etc. 

Teraz sa mi to však vrátilo. Dve prechodené choroby pomstila tretia, ktorá sa, musím priznať, vyznamenala. Skolila ma ako kombajn obilný klások počas žatvy. Verdikt lekárky bol nekompromisný, 11 dní doma, nepodmienečne. Akokoľvek som sa bránila, musela som nasadiť antibiotiká a potichučky doma odfukovať pod perinou. Antibiotiká našťastie bacil oslabili a ja som si mohla sadnúť za stôl a ako vždy, keď som doma a bez roboty, začať tvoriť. Počas teplotových stavov som totižto dostala nápad spájať kresby historických budov s farebnými prvkami. A tak vznikla táto kresbička:

Ako sa mi táto kresbička schla na slniečku, prišla na návštevu moja milá kamarátka, ktorú od návštev neodradí ani keby som mala mor. A keď ju zbadala, zapáčila sa jej. A myslím si, že tieto sympatie boli obojstranné, pretože som zrazu vedela, že kresbička, chce ísť s ňou. Slovo dalo slovo a dnes má môj obrázok nový domov. To, že sa táto moja prvotina zapáčila mojej, inak dosť náročnej kamarátke ma povzbudilo a myslím, že v najbližšej dobe nejakú nájdete aj v mojej galériií. 

Prajem Vám krásnu a farebnú jar

Vaša psychoPaťka