Láska je univerzálna, ale svadobný obrad prebieha všade inak. Viete, prečo nevesta hádže kyticu, nosí závoj, alebo sa v deň svadby ukrýva pred ženíchom? Spoznajte s nami zaujímavé svadobné zvyky zo Slovenska a Česka i zvyšku sveta a prípadne sa nimi nechajte aj inšpirovať.

Tradície spojené so svadobnou ceremóniou a sprievodnými spoločenskými udalosťami dnes nepredstavujú pevnú šablónu, podľa ktorej sa musí svadba odvíjať. Neexistuje žiaden jediný, či správny spôsob ako sa vydať (alebo oženiť). Poznať bohatý repertoár rôznych zvykov z iných kultúr sveta sa však môže zísť pre originálne spestrenie každého svadobného dňa.

Niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré
Rýmovačka v znení „Something old, something new, something borrowed, something blue, and a sixpence in her shoe." má pôvod vo viktoriánskom Anglicku devätnásteho storočia a v preklade znamená „Niečo staré, niečo nové, niečo požičané, niečo modré, a šesťpenca v topánke". Jej účelom bolo poradiť poverčivej neveste, čo si vziať na seba, aby sa vo svoj veľký deň vyhla všetkému zlému.

„Staré" poskytovalo ochranu bábätka, ktoré malo po svadbe prísť na svet a zároveň symbolizovalo stálosť a kontinuitu inštitútu manželstva. „Nové" malo navodiť optimizmus pri vstupe do spoločnej budúcnosti partnerov. „Požičané" prenášalo šťastie, radosť a plodnosť od nevesty, ktorá ich už zažila. „Modré" bolo znakom vernosti a tiež odvracalo nešťastie a uhrančivé pohľady. „Šesťpenca v topánke" (v modernom podaní sa od nej upúšťa) zaručovala prosperitu a ochranu pred prípadnými zlomyseľnosťami neúspešných pytačov.

Príkladom tohto svadobného zvyku bola kráľovská svadba princa Williama a Kate Middleton. Kate zvolila čipku vyrobenú ručnou metódou „Carrickmacross" (staré), pár diamantových náušníc z dielne Robinson Pelham (nové), tiaru od Cartiera, pôvodne patriacu kráľovnej Matke (požičané) a modrú stuhu vtkanú do rubovej strany šiat.

Ak vás táto svadobná tradícia oslovila, môžete vašu svadobnú vizáž obohatiť o náušnice s opálom, náramok s modrým zafírom, či náhrdelník s chalcedónom. Modrú však nemusíte, podobne ako Kate, vôbec vystavovať pohľadom a obliecť si v tejto farbe hoci i spodnú bielizeň. Žiadne z týchto prvkov sa ani nemusia obmedzovať na šaty a zvyčajné šperky. Jemne modrý lak na nechty, pierko, stuha, alebo kabelka budú rovnako vhodné. Staršia ozdobná vreckovka, brošňa a medailón po babičke budú takisto spoľahlivými „ochrancami" mladej nevesty.

Slovenské a české svadobné tradície
Svadobných zvykov a tradícií máme na Slovensku a Česku neúrekom. Pre každý temperament sa niečo nájde a zaradiť do programu svadby ich možno nezávisle od seba.

Starejší je ceremoniálna funkcia a osoba, ktorá ju zastáva (obyčajne muž), má na starosti dohľad nad priebehom svadobného harmonogramu, ako aj nad dodržiavaním dohodnutých tradícií. Niektoré z nich môže priamo riadiť, prípadne prevziať aj rôzne iné úlohy. Typickým artefaktom, ktorým na seba púta pozornosť, je ozembuch (ľudový nástroj – palica s roľničkami a zvončekmi, ktorá sa búcha o zem).

Odobierka (pytačky) je formálnym prejavom zo strany ženícha, ktorým osloví rodinu nevesty so žiadosťou o jej ruku. Koná sa v úvodných fázach svadobného dňa. Po nevestu prichádza ženích do jej domu v sprievode starších mužov svojej rodiny. Pytačky spravidla začne v regióne zaužívanou frázou, napríklad „Prišli sme po nevestu" a nasleduje, často humorné, vyjednávanie o „cene" za jej ruku.

Výkupné - cestou z domu nevesty na miesto konania obradu postavia slobodní mládenci páru do cesty prekážku a svadobný sprievod kvôli nej nemôže pokračovať. K odstráneniu prekážky dôjde až potom, ako ženích zaplatí výkupné, alebo splní nejakú úlohu, na ktorej sa celá spoločnosť zabáva.

Výmena svadobných obrúčok je síce prastarý zvyk, no svadobné obrady sa bez nej nemôžu zaobísť. Tradične sa zásnubný prsteň a svadobné obrúčky nosia na prstenníku ľavej ruky, kde sa nachádza Vena amoris - "žila lásky." V minulosti verili, že táto žila spája srdce s prstenníkom ľavej ruky, no aj napriek popretiu jej existencie tento zvyk pretrval. Počas svadobného obradu sa ukladajú aj na originálny vyšívaný vankúšik.

Tvar prsteňa má tak isto hlbokú symboliku, keďže kruh nemá začiatok a koniec, znázorňuje večnosť. Prázdny priestor prsteňa sa po výmene manželských sľubov zaplní a predstavuje vstup do partnerského zväzku a je dôkazom lásky. Po prísahe novomanželov je súčasťou svadobného obradu aj požehnanie svadobných obrúčok kňazom.

Hádzanie konfiet, ryže a kvetových lupienkov nastáva po obrade, ihneď, ako mladomanželia opustia kostol, alebo úrad. Hostia týmto spôsobom dávajú najavo radosť zo šťastnej udalosti.

Vypúšťanie holubov, ktoré majú za život iba jedného partnera, je súčasne želaním i prísľubom vernosti a lásky na celý život.

Prípitok na mieste konania svadobnej hostiny prednáša po príchode väčšinou otec nevesty a jeho obsahom je, ako inak, želanie šťastia, lásky a skorého potomstva.

Rozbitie taniera nasleduje, kým novomanželia ešte stoja. Jeden z nich dostane do ruky metlu, druhý lopatku a spoločnými silami sa pokúšajú rozbitý tanier zo zeme upratať. Nejde len o prvú skúšku ich vzájomnej spolupráce, ale aj náznak toho, ako sa im bude v manželstve dariť. Črepy, ako je známe, prinášajú šťastie a ich hluk odháňa zlých duchov.

Spoločné jedenie polievky predstavuje druhú možnosť, kedy môže pár verejne predviesť ich súhru a kooperáciu. Význam spoločného taniera je aj v tom, že symbolizuje spoločné zdieľanie. Aby náhodou neprišlo k nehode, zvykne sa pri tejto príležitosti používať dvojitý svadobný podbradník alebo svadobné podbradníky zvlášť pre nevestu a zvlášť pre ženícha. Obľúbenou alternetívou sú aj svadobné podbradníky pre rodinku ( nevesta, ženích, dieťa ).

Krájanie svadobnej torty, alebo do tretice šanca ukázať vzájomnú koordináciu. Aj jeho mottom je vôľa pomáhať si navzájom a o všetko sa podeliť. Kúsky torty sa potom postupne rozdávajú, najprv najbližšej rodine a následne všetkým hosťom.