Už ste niekedy premýšľali o tom, čo vám vaše nemluvňa chce povedať alebo prečo plače?
Znaková reč pre počujúce batoľatá je ľahký a prirodzený spôsob ako sa dorozumieť s vaším dieťaťom ešte pre tým, ako je schopné hovoriť. Na Slovensku je to novinka , ale vo svete sa znakovanie s bábätkami a batoľatami používa už viac ako 20 rokov. Znakujúce batoľatá tak získavajú jedinečnú možnosť podeliť sa o svoj svet so svojimi najbližšími a rodičia si užívajú väčšiu pohodu, ktorá zavládne, keď zistia , čo ich ratolesť potrebuje bez slzičiek a plaču.
Program znakovej reči pre počujúce batoľatá, Baby Signs(R) bol vyvinutý profesorkami psychológie Kalifornskej Davis Univesity - Dr. Acredolo a Dr. Goodwyn. Tieto účinky znakovania podrobne a dlhodobo skúmali a výsledky ich výskumu preukázali, že znakovanie pomáha položiť pevné základy efektívnej komunikácie, ktoré s deťmi zostanú dlho aj po tom, ako sa naučia hovoriť a znakovú reč prestanú používať. Schopnosť efektívne komunikovať vedie k úspechom v škole, v práci i v osobnom živote. Hlavne v dobe, kedy sa detský rozum rapídne vyvíja, umenie dorozumievať sa posilní detskú sebadôveru a uľahčí nadväzovanie kontaktov s ostatnými deťmi a dospelými. Výsledkom je posilnená emočná inteligencia a nadpriemerná komunikačná schopnosť.
Vedecké štúdie preukázali, že znakovanie s babätkami metódou Baby Signs:
znižuje frustráciu a vytvára dôveru
umožňuje deťom podeliť sa o svoj svet
upevňuje puto medzi rodičmi a deťmi
odkrýva, ako sú deti v skutočnosti rozumné
podporuje pozitívny emocionálny vývoj
posilňuje sebadôveru detí
napomáha deťom v období, kedy sa učia rozprávať
dáva impulz k intelektuálnemu rozvoju
Čo to vlastne je znaková reč pre batoľatá?
Baby Signs Program učí deti jednoduché, ľahko vykonateľné znaky, ktoré im umožnia komunikáciu s rodičmi a ostatnými, ktorý sa o ne starajú. Jednotlivé znaky, ktoré sa deti naučia, predstavujú buď samotné slová alebo jednoduché pojmy, napr. „mačka“, „som hladný/á“ alebo „to už stačí“.
Používanie znakov u deti ešte pred tým, než sú schopné hovoriť, nie je nič nové. Väčšina detí sa naučí mávať na rozlúčku alebo vrtieť hlavičkou, aby nám dali najavo svoj nesúhlas. To sú často prvé znaky, ktoré sa deti prirodzene naučia. Znaková reč pre batoľatá je program, ktorý deťom pomôže naučiť sa oveľa viac znakov, aby sa s Vami ľahšie dorozumeli.
Deti majú prirodzenú túžbu komunikovať s okolím a keď sa naučia znaky, ktoré im to umožnia, používajú ich s veľkou radosťou. Štúdie dokázali, že deti, ktoré sa učia znakovú reč, oveľa častejšie „hovoria“ s rodičmi než deti, ktoré znakovú reč nepoužívali. Schopnosť komunikácie im tiež pomáha zvýšiť sebavedomie a je pre nich jednoduchšie nadviazať kontakty s okolím. A ako nám napovie príslovie: „kto sa viac pýta, viac sa dozvie“, deti, ktoré majú schopnosť pýtať sa skôr, tiež sa skôr dozvedia.
Aký je hlavný prínos programu?
Keď bábätká začnú používať znakovú reč, rodičia sú často prekvapení, aké „rozumné“ je ich dieťa. Dozvedia sa, koľko toho už takto malé dieťatko vníma a ako veľmi sa o tom všetkom chce „pozhovárať“. Táto ranná komunikácia medzi batoľatami a ich rodičmi upevní ich vzťah a napomáha rozvoju dieťaťa.
Znakovanie naučí batoľatá vyjaviť nám, čo potrebujú, čo cítia, a čo ich fascinuje dlho pred tým, než môžu hovoriť. K tomu ešte znakovanie dodá deťom dobrý pocit zo seba samých. Naučí ich, že aj keď sú malé, rozhodne nie sú bezbranné. Naučia sa jednať s ostatnými so sebavedomím a uveria, že ľudia majú záujem ich počúvať. Naučia sa, že komunikácia je základom pre vytvorenie púta lásky a rešpektu. A hlavne sa naučia, že znakovanie je oveľa efektívnejší a zábavnejší spôsob komunikácie než plakanie.
Jedná sa skutočne o overený program vytvorený renomovanými odborníkmi?
Áno, Baby Signs program je vyvinutý psychologičkami Acredolovou a Goodwynovou, ktoré publikovali veľa štúdií na túto tému a vydali niekoľko úspešných kníh:
Detská znaková reč: Ako sa dorozumieť so svojím dieťaťom skôr, než začne hovoriť (Baby Signs: How to Talk with Your Baby Before Your Baby Can Talk)
Detská myseľ: Hry rozvíjajúce myseľ, ktoré si Vaše deti zamilujú (Baby Minds: Brain-Building Games Your Baby Will Love)
Detská duša: Návod ako pomôcť Vášmu dieťaťu s emočným vývojom (Baby Hearts: A Guide to Giving Your Baby an Emotional Head Start)
Nie je používanie znakovej reči (tj. znakovanie) neprirodzený zásah do vývoja dieťaťa?
Znaky používajú deti aj dospelí od nepamäti. Skúste napríklad bez použitia slov povedať „áno“, „nie“, „neviem“, „je mi to jedno“, „doľava“, „spať“ – ide to, že? Keď sa chcete dohovoriť s niekým, kto nehovorí tým istým jazykom, zvládnete to tiež často pomocou znakov. Deti učíme mávať „pá, pá“ a kývať hlavou na súhlas. Deti si samy vytvárajú znaky, aby sa s nami podelili o svoj svet. Ako napríklad mávanie rukami akoby krídlami, aby nám povedali, že vidia vtáčika alebo dýchajú s otvorenou pusou a vyplazeným jazýčkom ako psík, aby nám ukázali, že je tam pes. Učenie znakovej reči je len ďalší krok v prirodzenej vývoji komunikácie u detí. Necháme ich kreativitu rozvíjať pri „vývoji“ vlastných znakov a ešte im pomôžeme tým, že ich učíme ďalšie znaky. Výsledkom je krásne puto, ktoré sa vytvorí medzi bábätkom a rodičom, ktorí si spolu výborne rozumejú.
Pre koho je znakovanie vhodné?
Niektoré mamičky si myslia, že znakovanie je len pre tých, čo nedokážu porozumieť tomu, čo ich batoľa chce. Pretože s dieťaťom trávia celý deň, tak väčšinou už ľahšie pochopia čo chce. Znaková reč nám však umožní rozumieť oveľa viac. Väčšina toho o čom celý deň hovoríme nemá so zariaďovaním najnutnejšieho nič spoločné – rozprávame sa preto, aby sme sa podelili o svoje zážitky, pocity, aby sme sa pobavili. A tak isto je to aj s malými deťmi. Rodičia sú často prekvapení, že ich dieťa nezačne so znakmi ako „JESŤ“ alebo „MLIEČKO“, ale so znakmi ako „ČAPICA“ alebo „KYTIČKA“ – to je jasný dôkaz, že i pre deti je komunikácia oveľa viac, než si povedať o to najnutnejšie.
Koľko času znakovanie zaberie?
Toto je snáď najčastejšia otázka, ktorú mi mamičky dávajú. Dobre to poznám, či máme jedno alebo viac detí, času veľa nie je. Výhodou znakovania je, že to vlastne nezaberie žiadny čas na viac. Po tom, čo sa naučíte ako na to, znakovanie sa stane súčasťou každodenných aktivít a nie je potreba si na to vyhradiť čas na viac. Dokonca to čas ušetrí. Keď si dieťa vie povedať, čo chce, tak všetko je hneď jednoduchšie. A ako dlho to trvá sa naučiť ako na to? Možnosti je niekoľko, môžete si kúpiť a prečítať knihu alebo vyhľadať informácie na internete, čo môže zabrať dosť času. Alebo sa môžete zúčastniť Seminára pre rodičov o Baby Signs programe. Seminár trvá dve hodiny a naučí Vás všetko potrebné, aby ste mohli znakovú reč Vaše dieťa hneď začať učiť.
A čo oteckovia a znakovanie?
Každý otecko má samozrejme iný prístup, ale často počujeme o tom, že hlavne oteckovia, ktorí často trávia veľa času v práci, sú nakoniec najväčšími propagátormi znakovania. Je to preto, že zaneprázdnený otecko má väčšie problémy sa s batoľaťom dohovoriť. Často príde domov po dlhom dni a dieťa sa snaží o niečo si povedať, ale otecko, ktorý s ním netrávi toľko času ako mamička nepochopí, čo chce. Nastupuje mrnčanie a niekedy aj slzičky a otecko už volá mamičku, aby pomohla „preložiť“, čo to vlastne dieťa chce. V okamžiku, keď sa dieťa naučí znakovú reč, sa jednoducho s oteckom dohovorí a ich vzťah tak zosilnie.
A čo starší súrodenci a znakovanie?
Znakovanie je vítaným pomocníkom pri zbližovaní súrodencov. Často to pomôže prekonať žiarlenie a pocity menejcennosti z toho, že rodičia venujú čas batoľaťu. Staršie dieťa sa ľahko naučí znaky a môže malého súrodenca znaky učiť. Dieťa potom pociťuje hrdosť a zvyšuje si sebavedomie.
Učíme moje batoľa už cudzí jazyk, nepopletie ho to, keď pridáme znaky?
Naopak, znaky vytvoria akýsi most medzi jazykmi. V Amerike je bežné, že deti vyrastajú v tzv. dvojjazyčných domácnostiach, takže tato otázka bola tiež skúmaná a výsledok je potešujúci. Znaky deťom pomôžu spojiť si význam obidvoch odlišných slov s jedným znakom a pochopí tak, že jednotlivé pojmy môžu byť vyjadrené rôznymi zvukmi (slovami).
Kedy je najlepšie so znakmi začať?
Začať môžete prakticky kedykoľvek než sa dieťa naučí hovoriť alebo v dobe, kedy už pozná niekoľko slov, ale stále ešte nie je schopné hovoriť o všetkom, čo ho zaujíma. Deti sa naučia prvé znaky najskôr tak okolo desiateho mesiaca a väčšina detí začína používať znaky okolo prvých narodenín.
Keď dieťa pozná znaky, neoddiali to motiváciu sa naučiť hovoriť?
Toto bola jedna zo základných otázok, ktoré si autorky programu položili pri svojich štúdiách. Odpoveď bola jednoznačná – je tomu práve naopak. Deti, ktoré znaky používajú, rýchlo predbehnú svojich vrstovníkov v schopnosti sa vyjadrovať. Často sa znakovanie prirovnáva k učeniu chodenia. To, že sa dieťa naučí liezť ho tiež neodradí od toho, aby sa naučilo chodiť, ale naopak ho to motivuje k tomu, aby sa naučilo chodiť.
Je Program Baby Signs vhodný pre deti s oneskoreným vývojom reči?
Tak toto bola otázka, ktorú si položila psychologička Catherine Brownová a z publikovaných výsledkov jej práce vyplýva, že používanie Programu Baby Signs je užitočným zásahom pre deti s oneskoreným vývojom reči. V porovnaní so skupinou deti, ktoré znakovú reč Baby Signs nepoužívali, znakujúce deti s oneskoreným vývojom reči dobehli svojich vrstovníkov vo vývoji reči oveľa skôr. Je však potreba rozlišovať deti s oneskoreným vývojom reči, ktoré začínajú neskôr hovoriť, ale reči rozumejú a deti s poruchou reči, ktoré nielen že nehovoria, ale tiež reči nerozumejú.
Zdroj: www.babysigns.sk
Kto vydržal čítať až do konca:) tu je náš príbeh so znakovaním.
Dcérku som začala učiť prvý znak už v polroku. Videlo sa mi to ok, veď keď zvládne "Ťap, ťap, ťapušky"...
Moje večné heslo "vyskúšam a uvidím" :)
Vybrala som si jednoduché slovo "lampa, svetlo" pretože sa jej práve v tom čase veľmi páčilo, keď som zažínala a zhasínala lampy.
ukáže sa takto - http://www.babysignlanguage.com/dictionary/l/light/
Asi po týždni vedela ukázať aj sama. Bola som veľmi milo prekvapená! Čítala som, že dieťa vačšinou znakuje spať až okolo 10 mesiacov...(Ale aj príbehy, kde deti znakovali už 4 mesačné)
Postupne som teda pridávala slovíčka, približne každý týžden jedno, podľa toho, o čo sa najviac bambulka zaujímala, plus potreby - piť, jesť, spať.....
Teraz má 15 mesiacov a pozná znaky asi 50 slov a povedať vie viac ako 15. Čiže naozaj si nemyslím, že by znakovanie zdržovalo vývoj reči, skôr naopak. A keď sa naučí povedať konkrétne slovo, všimla som si, že rýchlo prestane používať znak.
Nemusela som ani nič kupovať, žiadne DVD, knihy, absolvovať žiaden kurz, stiahla som si z netu obrázok so znakmi a dokoca veľakrát ani nepoužívame presne tie isté, ale upravujem si ich podľa nás. Na niektoré veci si dokonca vymýšlame vlastné a dcérka tiež ked niečo nevie povedať tak už vie, že má gestikulovať :) a keď mala 14 mesiacov dokonca začala tiež vymýšlať svoje "znaky", takže máme "origo" znak na zajka, koňa, žabku a veľa ďaľších zvieratiek, ktorých znaky som si nestihla pozrieť skôr ako sa o ne začala ona zaujímať....:)
Okrem toho je to komunikácia matka - dieťa na úplne inej úrovni. Jednoducho mi ukáže že je unavená a ideme spať, že je smadná, dáme čajík, že si chce čítať....
žiaden plač:)
žiadne hádanie, čo to dieťa chce?
Vďaka znakovaniu aj vidím aká je dcérka šikovná, ako si sama dáva veci do súvislostí, ako všetko vie veľmi rýchlo pochopiť....
Často sa aj vďaka tomu vyhneme "scénam".
Napríklad, každý deň doobeda chodíme najskôr na nákup, pohráme sa doma a potom ideme von na prechádzku. Keď som jej minule povedala, aby sa dohrala, že sa ideme obliecť a ideme si von pobežkať. Začala byť mrzutá a ukázala mi znak na spanie - že je unavená a chce spať. Keby sme neznakovali, myslela by som si, že je neposlušná, že nechce odložiť hračky a skončilo by to len zbytočným plačom a scénami a ešte by som ju takú unavenú zobrala von a ešte viac ju umorila....Takto mi ukázala čo je za problém a proste išla spať s ten deň skôr. Veď aj dospelému sa niekedy stane, že je veľmi unavený a ide večer skôr spať:) ale ten to už vie nahlas povedať:)
Podobných situácii máme denne veľa, a som rada, že svoju dcéru chápem, miesto toho aby som ju napríklad revúcu ostošesť trhala z preliezky:) keď ona si tam len zabudla kamienok alebo sa len zabudla rozlúčiť...
(Každý jeden deň vidím vôkol seba situácie, ktoré by pomocou správnej komunikácie s deťmi nemuseli nastať. Napríklad dnes keď sme šli do obchodu, pár metrov za nami šla iná mamička, asi rok a pol maximálne dvojročného synka v kočiari,takom športovom, vtlačila mu cumlík do pusy a počujem ako mu hovorí aby sa oprel a aby už spikal...Chlapec mrnčí,hmmmmm!! hmmmm!! snaží sa dostať z kočiara, cumeľ vyhadzuje. Mamička len zopakuje predchádzajúce, cumeľ, oprieť, spať... Popoženiem sa, nerada sledujem takéto scény, je mi z nich smutno:(( Každopádne, keď o desať minút idem po tej istej trase späť, stretnem ich zase. Mamička na lavičke zoškrabáva synkovi "kako" z ritky vlhčenou obrúskou.. Najhoršie však je, že počujem ako ho krhá!!! Že jej mal povedať že potrebuje kakať, že do plienky sa to nerobí, že je škaredý chlapec a podobne.... Ako prosím???? Veď to ona by sa mala zamyslieť. Veď on sa jej snažil povedať!!! Len nepočúvala....)
Každý mi hovorí, aká je moja dcéra veeeľmi šikovná, ako je "popredu", ročná zvláda veci, ktoré niektoré dvojročné deti nedokážu. Ako, na jednej strane som hrdá:) a viem, že áno, je šikovná, ale na druhej strane si myslím, že keby sa takto komunikuje s hociktorým iným dieťaťom, tiež by to zvládlo.
Dajte tomu šancu, stačí jeden znak a uvidíte, že Vaše dieťatko je oveľa šikovnejšie a rozumnejšie, než ste si doteraz mysleli! To ich "gaga gugu bubu..." ani zďaleka nevystihuje ako veľmi chápu veci, ako veľmi nám rozumejú a chápu čo sa okolo nich deje ...
To že nedokážu hovoriť neznamená, že nedokážu "povedať"....
Na záver jedno pekné videjko s ďalším šikovným bábenkom