Domov » Žurnál+ » Autor: Petronela Oravcova

Žurnál+

Znaková reč pre batoľatá - Kde začína porozumenie

Petronela O. » Osobné Blogy / 2013-10-21 14:10:28 /  12 komentárov / 11 lajkov

Už ste niekedy premýšľali o tom, čo vám vaše nemluvňa chce povedať alebo prečo plače? 
Znaková reč pre počujúce batoľatá je ľahký a prirodzený spôsob ako sa dorozumieť s vaším dieťaťom ešte pre tým, ako je schopné hovoriť. Na Slovensku je to novinka , ale vo svete sa znakovanie s bábätkami a batoľatami používa už viac ako 20 rokov. Znakujúce batoľatá tak získavajú jedinečnú možnosť podeliť sa o svoj svet so svojimi najbližšími a rodičia si užívajú väčšiu pohodu, ktorá zavládne, keď zistia , čo ich ratolesť potrebuje bez slzičiek a plaču.

Program znakovej reči pre počujúce batoľatá, Baby Signs(R) bol vyvinutý profesorkami psychológie Kalifornskej Davis Univesity - Dr. Acredolo a Dr. Goodwyn. Tieto účinky znakovania podrobne a dlhodobo skúmali a výsledky ich výskumu preukázali, že znakovanie pomáha položiť pevné základy efektívnej komunikácie, ktoré s deťmi zostanú dlho aj po tom, ako sa naučia hovoriť a znakovú reč prestanú používať. Schopnosť efektívne komunikovať vedie k úspechom v škole, v práci i v osobnom živote. Hlavne v dobe, kedy sa detský rozum rapídne vyvíja, umenie dorozumievať sa posilní detskú sebadôveru a uľahčí nadväzovanie kontaktov s ostatnými deťmi a dospelými. Výsledkom je posilnená emočná inteligencia a nadpriemerná komunikačná schopnosť.

Vedecké štúdie preukázali, že znakovanie s babätkami metódou Baby Signs:
znižuje frustráciu a vytvára dôveru
umožňuje deťom podeliť sa o svoj svet
upevňuje puto medzi rodičmi a deťmi
odkrýva, ako sú deti v skutočnosti rozumné
podporuje pozitívny emocionálny vývoj
posilňuje sebadôveru detí
napomáha deťom v období, kedy sa učia rozprávať
dáva impulz k intelektuálnemu rozvoju

 


Čo to vlastne je znaková reč pre batoľatá?

Baby Signs Program učí deti jednoduché, ľahko vykonateľné znaky, ktoré im umožnia komunikáciu s rodičmi a ostatnými, ktorý sa o ne starajú. Jednotlivé znaky, ktoré sa deti naučia, predstavujú buď samotné slová alebo jednoduché pojmy, napr. „mačka“, „som hladný/á“ alebo „to už stačí“.
Používanie znakov u deti ešte pred tým, než sú schopné hovoriť, nie je nič nové. Väčšina detí sa naučí mávať na rozlúčku alebo vrtieť hlavičkou, aby nám dali najavo svoj nesúhlas. To sú často prvé znaky, ktoré sa deti prirodzene naučia. Znaková reč pre batoľatá je program, ktorý deťom pomôže naučiť sa oveľa viac znakov, aby sa s Vami ľahšie dorozumeli.
Deti majú prirodzenú túžbu komunikovať s okolím a keď sa naučia znaky, ktoré im to umožnia, používajú ich s veľkou radosťou. Štúdie dokázali, že deti, ktoré sa učia znakovú reč, oveľa častejšie „hovoria“ s rodičmi než deti, ktoré znakovú reč nepoužívali. Schopnosť komunikácie im tiež pomáha zvýšiť sebavedomie a je pre nich jednoduchšie nadviazať kontakty s okolím. A ako nám napovie príslovie: „kto sa viac pýta, viac sa dozvie“, deti, ktoré majú schopnosť pýtať sa skôr, tiež sa skôr dozvedia.



Aký je hlavný prínos programu?

Keď bábätká začnú používať znakovú reč, rodičia sú často prekvapení, aké „rozumné“ je ich dieťa. Dozvedia sa, koľko toho už takto malé dieťatko vníma a ako veľmi sa o tom všetkom chce „pozhovárať“. Táto ranná komunikácia medzi batoľatami a ich rodičmi upevní ich vzťah a napomáha rozvoju dieťaťa.

Znakovanie naučí batoľatá vyjaviť nám, čo potrebujú, čo cítia, a čo ich fascinuje dlho pred tým, než môžu hovoriť. K tomu ešte znakovanie dodá deťom dobrý pocit zo seba samých. Naučí ich, že aj keď sú malé, rozhodne nie sú bezbranné. Naučia sa jednať s ostatnými so sebavedomím a uveria, že ľudia majú záujem ich počúvať. Naučia sa, že komunikácia je základom pre vytvorenie púta lásky a rešpektu. A hlavne sa naučia, že znakovanie je oveľa efektívnejší a zábavnejší spôsob komunikácie než plakanie.

 


Jedná sa skutočne o overený program vytvorený renomovanými odborníkmi?

Áno, Baby Signs program je vyvinutý psychologičkami Acredolovou a Goodwynovou, ktoré publikovali veľa štúdií na túto tému a vydali niekoľko úspešných kníh:
Detská znaková reč: Ako sa dorozumieť so svojím dieťaťom skôr, než začne hovoriť (Baby Signs: How to Talk with Your Baby Before Your Baby Can Talk)
Detská myseľ: Hry rozvíjajúce myseľ, ktoré si Vaše deti zamilujú (Baby Minds: Brain-Building Games Your Baby Will Love)
Detská duša: Návod ako pomôcť Vášmu dieťaťu s emočným vývojom (Baby Hearts: A Guide to Giving Your Baby an Emotional Head Start)

 


Nie je používanie znakovej reči (tj. znakovanie) neprirodzený zásah do vývoja dieťaťa?

Znaky používajú deti aj dospelí od nepamäti. Skúste napríklad bez použitia slov povedať „áno“, „nie“, „neviem“, „je mi to jedno“, „doľava“, „spať“ – ide to, že? Keď sa chcete dohovoriť s niekým, kto nehovorí tým istým jazykom, zvládnete to tiež často pomocou znakov. Deti učíme mávať „pá, pá“ a kývať hlavou na súhlas. Deti si samy vytvárajú znaky, aby sa s nami podelili o svoj svet. Ako napríklad mávanie rukami akoby krídlami, aby nám povedali, že vidia vtáčika alebo dýchajú s otvorenou pusou a vyplazeným jazýčkom ako psík, aby nám ukázali, že je tam pes. Učenie znakovej reči je len ďalší krok v prirodzenej vývoji komunikácie u detí. Necháme ich kreativitu rozvíjať pri „vývoji“ vlastných znakov a ešte im pomôžeme tým, že ich učíme ďalšie znaky. Výsledkom je krásne puto, ktoré sa vytvorí medzi bábätkom a rodičom, ktorí si spolu výborne rozumejú.

 


Pre koho je znakovanie vhodné?

Niektoré mamičky si myslia, že znakovanie je len pre tých, čo nedokážu porozumieť tomu, čo ich batoľa chce. Pretože s dieťaťom trávia celý deň, tak väčšinou už ľahšie pochopia čo chce. Znaková reč nám však umožní rozumieť oveľa viac. Väčšina toho o čom celý deň hovoríme nemá so zariaďovaním najnutnejšieho nič spoločné – rozprávame sa preto, aby sme sa podelili o svoje zážitky, pocity, aby sme sa pobavili. A tak isto je to aj s malými deťmi. Rodičia sú často prekvapení, že ich dieťa nezačne so znakmi ako „JESŤ“ alebo „MLIEČKO“, ale so znakmi ako „ČAPICA“ alebo „KYTIČKA“ – to je jasný dôkaz, že i pre deti je komunikácia oveľa viac, než si povedať o to najnutnejšie.

 


Koľko času znakovanie zaberie?

Toto je snáď najčastejšia otázka, ktorú mi mamičky dávajú. Dobre to poznám, či máme jedno alebo viac detí, času veľa nie je. Výhodou znakovania je, že to vlastne nezaberie žiadny čas na viac. Po tom, čo sa naučíte ako na to, znakovanie sa stane súčasťou každodenných aktivít a nie je potreba si na to vyhradiť čas na viac. Dokonca to čas ušetrí. Keď si dieťa vie povedať, čo chce, tak všetko je hneď jednoduchšie. A ako dlho to trvá sa naučiť ako na to? Možnosti je niekoľko, môžete si kúpiť a prečítať knihu alebo vyhľadať informácie na internete, čo môže zabrať dosť času. Alebo sa môžete zúčastniť Seminára pre rodičov o Baby Signs programe. Seminár trvá dve hodiny a naučí Vás všetko potrebné, aby ste mohli znakovú reč Vaše dieťa hneď začať učiť.

 


A čo oteckovia a znakovanie?

Každý otecko má samozrejme iný prístup, ale často počujeme o tom, že hlavne oteckovia, ktorí často trávia veľa času v práci, sú nakoniec najväčšími propagátormi znakovania. Je to preto, že zaneprázdnený otecko má väčšie problémy sa s batoľaťom dohovoriť. Často príde domov po dlhom dni a dieťa sa snaží o niečo si povedať, ale otecko, ktorý s ním netrávi toľko času ako mamička nepochopí, čo chce. Nastupuje mrnčanie a niekedy aj slzičky a otecko už volá mamičku, aby pomohla „preložiť“, čo to vlastne dieťa chce. V okamžiku, keď sa dieťa naučí znakovú reč, sa jednoducho s oteckom dohovorí a ich vzťah tak zosilnie.

 


A čo starší súrodenci a znakovanie?

Znakovanie je vítaným pomocníkom pri zbližovaní súrodencov. Často to pomôže prekonať žiarlenie a pocity menejcennosti z toho, že rodičia venujú čas batoľaťu. Staršie dieťa sa ľahko naučí znaky a môže malého súrodenca znaky učiť. Dieťa potom pociťuje hrdosť a zvyšuje si sebavedomie.

 


Učíme moje batoľa už cudzí jazyk, nepopletie ho to, keď pridáme znaky?

Naopak, znaky vytvoria akýsi most medzi jazykmi. V Amerike je bežné, že deti vyrastajú v tzv. dvojjazyčných domácnostiach, takže tato otázka bola tiež skúmaná a výsledok je potešujúci. Znaky deťom pomôžu spojiť si význam obidvoch odlišných slov s jedným znakom a pochopí tak, že jednotlivé pojmy môžu byť vyjadrené rôznymi zvukmi (slovami).

 


Kedy je najlepšie so znakmi začať?

Začať môžete prakticky kedykoľvek než sa dieťa naučí hovoriť alebo v dobe, kedy už pozná niekoľko slov, ale stále ešte nie je schopné hovoriť o všetkom, čo ho zaujíma. Deti sa naučia prvé znaky najskôr tak okolo desiateho mesiaca a väčšina detí začína používať znaky okolo prvých narodenín.

 


Keď dieťa pozná znaky, neoddiali to motiváciu sa naučiť hovoriť?

Toto bola jedna zo základných otázok, ktoré si autorky programu položili pri svojich štúdiách. Odpoveď bola jednoznačná – je tomu práve naopak. Deti, ktoré znaky používajú, rýchlo predbehnú svojich vrstovníkov v schopnosti sa vyjadrovať. Často sa znakovanie prirovnáva k učeniu chodenia. To, že sa dieťa naučí liezť ho tiež neodradí od toho, aby sa naučilo chodiť, ale naopak ho to motivuje k tomu, aby sa naučilo chodiť.

 


Je Program Baby Signs vhodný pre deti s oneskoreným vývojom reči?

Tak toto bola otázka, ktorú si položila psychologička Catherine Brownová a z publikovaných výsledkov jej práce vyplýva, že používanie Programu Baby Signs je užitočným zásahom pre deti s oneskoreným vývojom reči. V porovnaní so skupinou deti, ktoré znakovú reč Baby Signs nepoužívali, znakujúce deti s oneskoreným vývojom reči dobehli svojich vrstovníkov vo vývoji reči oveľa skôr. Je však potreba rozlišovať deti s oneskoreným vývojom reči, ktoré začínajú neskôr hovoriť, ale reči rozumejú a deti s poruchou reči, ktoré nielen že nehovoria, ale tiež reči nerozumejú.



Zdroj: www.babysigns.sk

 

 

Kto vydržal čítať až do konca:) tu je náš príbeh so znakovaním.

 

Dcérku som začala učiť prvý znak už v polroku. Videlo sa mi to ok, veď keď zvládne "Ťap, ťap, ťapušky"...

Moje večné heslo "vyskúšam a uvidím" :)

Vybrala som si jednoduché slovo "lampa, svetlo" pretože sa jej práve v tom čase veľmi páčilo, keď som zažínala a zhasínala lampy. 

ukáže sa takto - http://www.babysignlanguage.com/dictionary/l/light/

Asi po týždni vedela ukázať aj sama. Bola som veľmi milo prekvapená! Čítala som, že dieťa vačšinou znakuje spať až okolo 10 mesiacov...(Ale aj príbehy, kde deti znakovali už 4 mesačné)

Postupne som teda pridávala slovíčka, približne každý týžden jedno, podľa toho, o čo sa najviac bambulka zaujímala, plus potreby - piť, jesť, spať.....

Teraz má 15 mesiacov a pozná znaky asi 50 slov a povedať vie viac ako 15. Čiže naozaj si nemyslím, že by znakovanie zdržovalo vývoj reči, skôr naopak. A keď sa naučí povedať konkrétne slovo, všimla som si, že rýchlo prestane používať znak.

Nemusela som ani nič kupovať, žiadne DVD, knihy, absolvovať žiaden kurz, stiahla som si z netu obrázok so znakmi a dokoca veľakrát ani nepoužívame presne tie isté, ale upravujem si ich podľa nás. Na niektoré veci si dokonca vymýšlame vlastné a dcérka tiež ked niečo nevie povedať tak už vie, že má  gestikulovať :) a keď mala 14 mesiacov dokonca začala tiež vymýšlať svoje "znaky", takže máme "origo" znak na zajka, koňa, žabku a veľa ďaľších zvieratiek, ktorých znaky som si nestihla pozrieť skôr ako sa o ne začala ona zaujímať....:)

Okrem toho je to komunikácia matka - dieťa na úplne inej úrovni. Jednoducho mi ukáže že je unavená a ideme spať, že je smadná, dáme čajík, že si chce čítať.... 

žiaden plač:)

žiadne hádanie, čo to dieťa chce?

 

Vďaka znakovaniu aj vidím aká je dcérka šikovná, ako si sama dáva veci do súvislostí, ako všetko vie veľmi rýchlo pochopiť....

Často sa aj vďaka tomu vyhneme "scénam".

 Napríklad, každý deň doobeda chodíme najskôr na nákup, pohráme sa doma a potom ideme von na prechádzku. Keď som jej minule povedala, aby sa dohrala, že sa ideme obliecť a ideme si von pobežkať. Začala byť mrzutá a ukázala mi znak na spanie - že je unavená a chce spať. Keby sme neznakovali, myslela by som si, že je neposlušná, že nechce odložiť hračky a skončilo by to len zbytočným plačom a scénami a ešte by som ju takú unavenú zobrala von a ešte viac ju umorila....Takto mi ukázala čo je za problém a proste išla spať s ten deň skôr. Veď aj dospelému sa niekedy stane, že je veľmi unavený a ide večer skôr spať:) ale ten to už vie nahlas povedať:)

Podobných situácii máme denne veľa, a som rada, že svoju dcéru chápem, miesto toho aby som ju napríklad revúcu ostošesť trhala z preliezky:) keď ona si tam len zabudla kamienok alebo sa len zabudla rozlúčiť...

(Každý jeden deň vidím  vôkol seba situácie, ktoré by pomocou správnej komunikácie s deťmi nemuseli nastať. Napríklad dnes keď sme šli do obchodu, pár metrov za nami šla iná mamička, asi rok a pol maximálne dvojročného synka v kočiari,takom športovom, vtlačila mu cumlík do pusy a počujem ako mu hovorí aby sa oprel a aby už spikal...Chlapec mrnčí,hmmmmm!! hmmmm!! snaží sa dostať z kočiara, cumeľ vyhadzuje. Mamička len zopakuje predchádzajúce, cumeľ, oprieť, spať... Popoženiem sa, nerada sledujem takéto scény, je mi z nich smutno:(( Každopádne, keď o desať minút idem po tej istej trase späť, stretnem ich zase. Mamička na lavičke zoškrabáva synkovi "kako" z ritky vlhčenou obrúskou.. Najhoršie však je, že počujem ako ho krhá!!! Že jej mal povedať že potrebuje kakať, že do plienky sa to nerobí, že je škaredý chlapec a podobne....  Ako prosím???? Veď to ona by sa mala zamyslieť. Veď on sa jej snažil povedať!!! Len nepočúvala....)

Každý mi hovorí, aká je moja dcéra veeeľmi šikovná, ako je "popredu", ročná zvláda veci, ktoré niektoré dvojročné deti nedokážu. Ako, na jednej strane som hrdá:) a viem, že áno, je šikovná, ale na druhej strane si myslím, že keby sa takto komunikuje s hociktorým iným dieťaťom, tiež by to zvládlo.

Dajte tomu šancu, stačí jeden znak a uvidíte, že Vaše dieťatko je oveľa šikovnejšie a rozumnejšie, než ste si doteraz mysleli! To ich "gaga gugu bubu..." ani zďaleka nevystihuje ako veľmi chápu veci, ako veľmi nám rozumejú a chápu čo sa okolo nich deje ... 

To že nedokážu hovoriť neznamená, že nedokážu "povedať"....

 

 

Na záver jedno pekné videjko s ďalším šikovným bábenkom

Komentáre

Sonusa mne to pripadá ako zbytočnosť....vždy som sa dokázala dorozumieť so svojou dcérou aj bez znakov...počula som, že niektorým znakujúcim deťom sa potom nechce rozprávať, lebo veď mu rozumiete

2013-10-21 20:51:552x

SkusimTo :D mamička si s dieťatkom vyvinie vlastnú reč, ktorou si dobre rozumejú aj bez toho aby sa niečo museli učiť navyše -veď medzi nimi vlastne akási znaková reč funguje, nie ? vzájomné porozumenie-len treba chcieť a namiesto vysedávania s kamarátkami sa venovať dieťatku....a fakt je , že sa deti naučia skôr rozprávať, ak s nimi namiesto znakov používate slová

2013-10-21 21:20:292x

gaal Mne sa to pozdava, v tehotenstve som si to prestudovala, no nakoniec som sa rozhodla nezacinat s tym. Pretoze nase deti vyrastaju v stvorjazycnom prostredi a to sa mi uz same o sebe zda byt dost...Co si o tom myslis NatureLove? Stretla si sa s nejakym odkazom na 3-4jazycnost vs baby signs?

Tvoje clanky su super, prechadzame si podobnymi vecami - aj ja nosim, BKMkujem atd :)

2013-10-21 23:27:56

Mona Ja som si všimla tiež, že medzi matkou a dieťaťom vždy funguje nejaká forma komunikácie aj bez slov. Možno nie je štandardizovaná ako táto znaková reč, ale funguje. V prvých fázach života aj nie je dôležité, aby dieťaťu rozumel niekto iný, okrem jeho rodičov, resp. matky.

2013-10-22 10:57:391x

mina No, ideš na to moc vedecky, NatureLove, myslím :). Nechcem sa chváliť :), ale so svojimi deťmi si celkom dobre rozumiem aj bez slov - dodnes :), ani moji mladší bratia svojho času nesťažovali :)

2013-10-22 17:20:001x

NatureLove Sonusa, samozrejme, keď svojmu dieťatku rozumieš, to je úžasné a "znakovanie" teda určite nepotrebujete! Znakovanie je výbornou pomôckou pre dohovorenie sa so svojím dieťatkom a rýchla cesta ako mu porozumieť. Nie každý je rovnako senzitívny na potreby a prejavy druhých ľudí, vrátane našich detí. Mne teda znakovanie prišlo ako úžasná pomôcka s mojou dcérou. Ja som to potrebovala. Vieš, rada zbieram skúsenosti iných mamičiek, a rada sa aj poučím, ak Ti to teda nevadí, podeľ sa so mnou a povedz mi, keď ešte nevedela Tvoja dcérka rozprávať, ako Ti dávala najavo čo potrebuje? Ako ste sa vy dve zohrali? Daj pár tipov:)

SkúsimTo, úplne súhlasím takmer vo všetkom. Každá mamička resp. človek ktorý je s dieťatkom najčastešie má akoby "vlastnú reč" spoločnú s dieťatkom a najviac mu rozumie. Je to vlastne,keď tak premýšľam, asi aj samozrejmé a logické. Tak ako keď si dlho s kamarátkou alebo drahým a po čase už aj vety za seba dokončujete:) alebo vás v jednej chvíli napadne rovnaká vec – proste už ste zohratí a „na jednej vlne“.

Čo sa týka vývoja reči, musím nesúhlasiť, doterajšie štúdie hovoria opak, skôr rozprávajú deti s ktoými sa znakuje:) A prípady ktoré osobne poznám, vrátane mojej dcéry, mi to len potvrdzujú.

Ale asi som le zle vyjadrila čo je znakovanie s bábätkami . Znakovanie nemá nahrádzať slová. Slová sa s dieťatkom používajú naďalej, normálne na bábo rozprávaš, ako to robíš bežne, a popritom znakuješ - gestikuluješ. Nieje to nič „navyše“. Aj keď matka k sebe dieťa volá, inštinktívne rozovrie náruč... Aj to je znakovanie:) Gestikulácia počas rozprávania je prirodzená vec. Niekto bežne počas rozprávania gestikuluje viac a niekto menej...A keď vlastne použiješ stále rovnaké gesto počas rozhovoru s dieťaťom, ono si ich spojí, slovo a znak, a to veľmi rýchlo, a kedže ešte nevie rozprávať, rýchlejšie sa naučí znak. Keď je, po čase, schopné povedať to isté slovo, znak prestáva používať.

Gaal, júúj, štvorjazyčné prostredie:). Nie, žial, osobné skúsenosti s tým nemám, našla som v článkoch zmienky ale nič seriózne. Tiež by som asi premýšlala, či s tým začínať:) Uplne Ťa teda chápem. Ale poznám sa, asi by som do toho nakoniec aj tak šla:) Ale to som ja a som už raz taká, čo so mnou?:) Koľko máš ratolestí? Ako zvládajú to samotné štvorjazyčné prostredie? Dala si mi chrobáka do hlavy:)

Marusz, výstižné:) možno máš nakoniec aj pravdu:)

Keď nad tým tak premýšľam, tak sa vlastne ani nečudujem že sa dali na tento výskum.Vôkol seba vidím,že každá jedna mamička, bez výnimky si počas rodičovstva a starostlivosti o svoje dietky našla nejakú súbežnú cestu, ktorá má blízko k deťom,rodičovstvu alebo problémom ktoré sa im počas rodičovstva vyskytli a sústredí sa popri výchove na toto. Niekto nenájde v obchode také oblečko pre deti aké chce, tak začne šiť, niekto začne pliesť detské čiapočky, niekto háčkovať deky, niekto maľovať obrázky, nespokojenec s detskou literatúrou začne písať knížky...asi aj vďaka tomu je značná časť predajcov na sashenke práve maminy na MD a RD:). Potom sú tu ľudia ako ja, ktorí si myslia, že spravia osvetu určitým výchovným štýlom:) a to sa stane ich hobby, ich súbežnou cestou. Prípadne sa mamička aktívne zapája do prevádzky materského centra, poradenstva dojčenia, stráženia detí iným mamičkám... Poznám pár mamičiek, ktorým sa nepáčila na trhu ponuka podprseniek na dojčenie a dali sa na to vymyslieť podprdu podľa seba, patentovali a dnes sú veľmi úspešné podnikateľky a jedna ich podprsenka stojí skoro 50 eur. A samozrejmeje tu aj tá časť mamičiek, u ktorých napriek tomu, že stali mamičkami, stále sú aj lekárky, vedkyne, výskumníčky a venujú sa výskumu napríklad onkologických ochorení u detí, srdcových ochorení, venujú sa štúdiu správnej výživy detí, spánku, vplyvu očkovania, vplyvu nosenia, a no našli sa teda aj dve čo šli do znakovania:)...... Ale to podľa mňa ich nerobí hošími mamičkami:) za to, že sa zvládajú venovať okrem rodiny a detí aj niečomu inému:) Tým že žena porodí dieťa, nestane sa jeho otrokom:) žije ďalej a môže sa venovať čomu chce a šikovná mamina sa stihne naplno venovať aj sto veciam:) a popri tom na 100% aj dieťaťu...

Mina, jééj, toto je prvý krát čo na svoj účet počujem že idem na to „moc vedecky“. Väcšinou ma ľudia majú za hipisáčku a naturalistku a podobne :) Milé:)

Gestami sa ľudia dohovárali ešte skôr ako si vyvinuli reč, takže to nieje nič nové, ani vedecké:)

2013-10-22 18:20:195x

SkusimTo aj keď s mnohými vecami, ktoré vo svojich článkoch uvádzaš z kdejakých zahraničných zdrojov na základe vlastných skúseností nesúhlasím, musím povedať, že si ich rada čítam a porovnávam .....

je úžasné vidieť niekoho tak zapáleného - pre čokoľvek :D

si hrozne zlatá, ako to všetko okolo detičiek prežívaš.

zhodujú sa tvoje osobné skúseností so všetkým, čo píšeš?

ja som pri prvom bábätku čítala kopu múdrych kníh o tehot., pôrode, výchove atď, nakoniec som zistila, že môj inštinkt mi vždy poradil najlepšie-samozrejme si moje bábo nejaký mesiac pokusov a omylov užilo.

pri druhom som vďaka skúsenostiam bola iná matka....ale na knihy som už ani nepozrela, nemali mi čo dať,

ale je normálne, že prvomamičky sa upnú na písané vedomosti a vždy to tak bude a zakaždým prídu na to že ich materstvo je osobité a musia pochopiť svoje dieťatko za pochodu....

dúfam, že som sa veľmi nezaplietla, namám rada takéto obšírnr diskutovani v týchto žurnálikoch, lebo sa snažím byť taká stručná, až som niekedy zle pochopená....

a čo sa týka toho otroctva, myslím, že sa doň dostávaš práve tým, že dieťatko urobíš na svojej prítomnosti príliš závislím, ako znáša, keď sa musí od teba odtrhnúť, ty ideš do práce ono do kolektívu a do tejto chvíle si ho nosila na rukách pomaly aj na záchod.... ? nesedí mi to všetko s reálnym životom....

2013-10-22 18:42:471x

NatureLove nie:) práveže tým, že som jej dopriala veľa nosenia a mojej prítomnosti v dobe keď ešte nechodila neobjavovala sama, že si užila dostatok tej zdravej závislosti na matke, je teraz veľmi odvážna, ničoho a nikoho sa nebojí, nemá problém sa hrať sama aj dve hodiny, akceptuje aj náhradnú starostlivosť, bez problémov sa sama odpútava odo mňa podľa toho ako je na čo sama pripravená:) je úžasné to sledovať a občas mi aj chýbajú tie hodiny nosenia:) už nechce veľmi, už by len behala:)

2013-10-22 18:56:352x

NatureLove SkusimTo, chchi:), ale máš pravdu s tým záchodom:) tam chodí so mnou:) ale pretože tam máme regálik s časopismi a ona si môže pozerať obrázky:)

2013-10-22 19:19:48

SkusimTo my by sme si určite dobre pokecali, keby sme sa stretli......:D:D to ja poznám

2013-10-22 19:32:53

lilitC mne je veľmi sympatické o čo sa tu NatureLove svojimi článkami snaží :)) nečítala som asi všetko, ale zaujal ma ten o nosení a aj tento o znakovaní

vôbec a mi nezdá, že treba ísť na to nejako vedecky a rozhodne by som ani nič z toho nezavrhovala.. moje dcéry vyrastali v časoch, kedy sa radilo striktne dodržiavať termíny kŕmenia, dieťa sa malo nechať vyplakať a rozhodne malo spať vo svojej postieľke a najlepšie v inej miestnosti... v podstate nič z toho sme nedodržiavali, jedli keď boli hladné, spali často s nami v posteli a povesené na mne boli v jednom kuse :) dokonca som si ušila klokana a varila som a vešala plienky s mladšou dcérou na chrbte...

Neviem, či to všetko malo vplyv na ich vývoj, majú totálne rozdielne povahy, takže sa to nedá posúdiť. Rozhodne sme ale mali k sebe maximálne blízko a doteraz mi povedia všetko. Sú už dospelé ale riešia som mnou svoje problémy ako s najlepšou kamarátkou.

Teraz ma ohľadom znakovania napadlo príslovie: nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Niekedy naozaj ani pri najlepšej vôli matka nemusí svojmu dieťaťu rozumieť, čo mu chýba, tak prečo si to neuľahčiť gestami? Nevidím nič zlé na tom, ak sa naučia pár znakov a používajú ich. Ak by som sa s niečim podobným stretla kedysi, určite by som to nezavrhla :))

2013-10-22 19:33:264x

Luthien162 Milá NaturLove, som veľmi rada, že som natrafila na tvoje články. Sú skvelé, vystihujú presne to, čo by malo byť každému jasné. Najviac matkám, ale aj ostatným. Žiaľ to tak nie je. Je mi smutno z niektorých reakcií, ale preto sem nepíšem.

Chcem Ti vyjadriť moju úplnú podporu. Nakoniec Ty sama vieš posúdiť, či tvoja snaha vo výchove a starostlivosti mala úspech a ja som si istá že áno. :) Sama totiž vidím, že sa naozaj oplatí venovať dieťatku aj po týchto stránkach. Je to na nezaplatenie, keď vidím, aké je moje dieťa šťastné, že mu rozumiem a že sa môže so mnou podeliť o svoj svet pomocou znakov. Vidím aká je spokojná a zrelaxovaná, keď ju vyberieme zo šatky, pretože mohla pocítiť našu bezprostrednú blízkosť (u nás nosí aj ocko). Večer mi nemá problém zaspať, pretože vie, že pri nej budem celú noc a ráno keď otvorí oči hneď sa celá rozžiari, pretože vidí, že je so mnou. A aké je pre ňu dôležité nepokakať sa do plienky a pekné nám hlási keď jej treba. Vidíme, že sú tieto veci pre ňu dôležité, že je vďaka nim spokojná, vyrovnaná, sebaistá. To mi dáva zadosťučinenie, že konáme správne.

Výsmech a predsudky niektorých ľudí svedčia len o tom, že podobné krásne chvíle nezažili alebo nemali záujem zažiť.

Prosím nedaj sa odradiť ani znechutiť tými, čo majú pocit, že vedia všetko najlepšie a všetko čo sa vymyká ich predstavám a názorom je hodné výsmechu alebo kritiky. Takí ľudia si nevidia ďalej od nosa.

Máš výborné články, je v nich veľká pravda a ja sa budem tešiť a čakať kedy si budem môcť prečítať ďalší z nich! :)

2014-04-06 12:52:491x

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

U
NatureLove
NatureLove
242 predaných ks, 111 hodnotení

Som mama dvoch šidiel(jeeej, teraz už troch).
V tandeme sa ľúbime, nosíme, dojčíme a BKM-kujeme, zabávame, hráme, pracujeme..
Milujeme prírodu a preto ju chránime.

Balíčky momentálne odosielam len raz týždenne. Ďakujem za pochopenie.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »