Množstvo z nás síce vyštudovalo nejaký odbor, ale v konečnom dôsledku sa uplatnilo v úplne odlišnom. Môj pocit je, že najmä právnici majú tendenciu prebiehať do iných sfér. Predsa len, advokácia je veľmi svojské povolanie, ktoré si vyžaduje nielen nadšenie, ale aj náročné štúdium. O to viac môže prísť niekomu ľúto, ak sa človek napriek vynaloženej energii začne venovať niečomu úplne inému. Vzorovým prípadom je aj Romana Klimeková. Právnička, ktorú si väčšina ľudí spojí s jej asi najkrajším projektom Pes v núdzi, občianskym združením, ktoré založila spolu s Dominikou Homolovou v roku 2008. Odvtedy sa snaží dať týraným a opusteným psom šancu na lepší život. U nej doma sme však zvolili ľahšiu tému na rozhovor pre náš HEMMET.sk. Venovali sme sa jej ďalšej vášni a v súčasnosti aj povolaniu – interiérovému dizajnu. Ona sama sa však nechce pasovať do pozície dizajnérky, skromne si preto hovorí interiérová stylistka. Sú to však malé detaily, ktoré naše príbytky robia domovom, a tých je u Romany neúrekom. Stačí sa iba inšpirovať.

text Zuzana Fajta / foto Lucia Jesenská / video Patrik Gubiš / korektúra Soňa Hrúziková 

                                                                              Ako si začala s bytovým dizajnom?

Bol to prirodzený vývoj. Počas vysokej školy, kde som študovala právo, som sa venovala všetkému inému, len nie právu. Bola som módna stylistka, písala som do časopisov. Vždy som mala blízko k móde. Už od malička ma ale bavilo zveľaďovanie interiérov, aj keď moji rodičia tomu príliš nevenovali pozornosť, nakoniec sa to stalo mojím povolaním. Prvé semienko vzklíčilo vtedy, keď sme si s bývalým priateľom kúpili prvú vlastnú nehnuteľnosť. Na tomto dome som pracovala spolu s architektmi „od podlahy“. Nakoniec z toho vznikol jeden krásny koncepčný celok a ľuďom sa to veľmi páčilo. Všetci sa ma pýtali, prečo nejdem robiť práve toto. Hovorila som im, že však to nemám vyštudované, tak to nemôžem robiť. Celý spomínaný dom bol predsa iba ukážkou môjho vkusu a toho, čo sa mi páči. Prešlo niekoľko rokov, doštudovala som školu a začala som sa venovať právnickej praxi. Tri roky som strávila v advokácii, spravila som si doktorát, ale to obdobie ma mučilo. Byť právničkou ma síce bavilo, ale ubíjala ma nulová vymožiteľnosť práva na Slovensku. Potrebujem chodiť do práce s radosťou a nie s odporom. Naskytla sa mi príležitosť spraviť jeden byt v Prahe, tú ponuku som prijala a definitívne som odišla z advokácie.

                                                     Ako sa rodičia zmierili s tým, že ich dcéra nebude právnička?

S mamou to bolo lepšie, je nielen benevolentnejšia – ku mne aj k sestre – ale hlavne učiteľka, takže chápe, aké je ťažké správne si vybrať povolanie. Pri výbere školy som bola ovplyvnená tým, že otec je advokát, takže bolo prirodzené, že raz budem právnička. Nehovorím, že ma to nebavilo, ale asi som pre to nebola dostatočne zapálená, aby som sa tomu naďalej venovala, keďže nerada robím veci polovičato. Vedela som, že v práve budem len jedna v dave, a na to, aby som bola špička, by som tomu musela venovať úplne inú energiu. V prvom rade tam však nebola chuť. Otec to bral do skončenia vysokej školy tak, že sa hrám. Po skončení práva som nastúpila do advokácie, takže tam bola spokojnosť, ale keď som mu oznámila, že sa idem venovať niečomu úplne inému, bol trochu šokovaný. Nakoniec ale túto informáciu vstrebal a uvedomil si, že ma to nielen baví, ale viem sa tým aj uživiť.

                                                                                       Aká estetika je ti blízka?

Inklinujem k severskému dizajnu. Najradšej mám paletu farieb, ako je biela, šedá, čierna a do toho drevo. Nemám nič proti hypermoderným interiérom, ale aj tie sa dajú spraviť s citom.

                                                                  Čo je pre teba základom kvalitného bývania?

Každému bytu, domu je treba dať pevný základ – to sú kvalitné podlahy, dlažba atď. Zvyšok sa dá vždy dekorovať pomocou závesov, vankúšov a rôznych doplnkov. Je to podobné ako s oblečením – pokiaľ máš kvalitnú nadčasovú kabelku alebo topánky, dokážeš na nich vždy postaviť dobrý outfit. Môj vlastný bytík som dokončila až po troch rokoch. Prvý rok som strávila iba na matraci, lebo som chcela mať všetko spravené poriadne. 

Ak ste zvedaví na zvyšok rozhovoru a VIDEO, prečítajte a pozrite si ho priamo u nás na HEMMET.sk.