Je pre ženu – matku naozaj ťažšie nájsť si prácu alebo je to len mýtus? Je žena – matka diskriminovaná v očiach zamestnávateľov? Nemôžem hovoriť za všetky. V tejto úvahe vychádzam len zo svojich vlastných skúseností.

V roku 2013 mi skončila rodičovská dovolenka, dcéra mala tri roky a teda sa očakávalo, že sa opäť začlením do pracujúcej spoločnosti. Moje miesto však bolo počas rodičovskej zrušené a iné v tej firme (malá firma o pár ľuďoch) v tom čase nebolo. Takže som nedobrovoľne skončila na úrade práce. Naivne som si myslela, že s ukončenou vysokou školou, pracovnými skúsenosťami a niečim za sebou, nebude problém nájsť si prácu a že na tom úrade sa dlho neohrejem. Opak bol pravdou. Dostala som totiž nálepku “matka”.

Posielala som životopisy kade – tade. Najskôr som si samozrejme ponuky vyberala podľa svojho zamerania. To, čo by som rada robila. Ako to už zrejme dnes býva zvykom, ani len slušnej zamietavej odpovede sa človek nedočká. Tak som vyskúšala reagovať aj na ponuky, ktoré už síce neboli to pravé orechové, ale ešte stále som mala kvalifikáciu. Taktiež nič. Osud však zariadil, že som stretla spolužiačku z VŠ, ktorá v tom čase pracovala na HR v jednej medzinárodnej firme. Jej prvá otázka ma zarazila: “Máš v životopise uvedené, že si bola na materskej a rodičovskej?” Samozrejme! Tak mi na rovinu povedala, že si to mám odtiaľ dať preč a posielať životopis bez tejto informácie.

Tak som to teda skúsila. Veď za to predsa nič nedám. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa mi odrazu začali ozývať personalisti späť a dohadovať si so mnou termíny pohovorov.

Ak je to len moja skúsenosť, tak dobre, stáva sa. No ak je to naozaj pravda, o ktorej sa mlčí a toleruje, je to vážne smutné. Áno, my matky si musíme z času na čas zobrať PN-ku lebo naše ratolesti sú choré a možno sa ponáhľame z práce, hneď ako nám “padla”, to však neznamená, že sme horšie, či menej šikovné alebo si nespravíme svoju prácu. Osobne si myslím, že sme preborníčky v multitaskingu. Naraz riešime milión vecí. Musíme vedieť plánovať a reagovať na zmenu plánu v sekunde. Malé dieťa je tvor nevyspytateľný.

Nedávno som si uvedomila, že tak o rok a pol ma zrejme čaká podobný cirkus (z práce som dala po takmer roku výpoveď a do toho otehotnela ….no čo vám budem hovoriť :) ) a už teraz je mi z toho zle. A potom mi napadlo, že veď prečo nezačať niečo svoje, zdokonaliť sa v tom, čo robím teraz, prípadne sa vydať cestou freelancera. Prečo z hobby nespraviť prácu, ktorá ma baví? Ono, deti s nami dokážu malé zázraky. Zistila som, že v mojom okolí je viacero matiek, ktoré práve kvôli svojím deťom začali robiť niečo iné, než čo ich živilo pred deťmi. A že mnohé z nich v tom pokračovali aj po skončení materskej, či už popri práci, do ktorej sa vrátili alebo sa rozbehli naplno a tú starú prácu už vlastne ani nepotrebovali. Mám kamarátku, ktorá bola taká posadnutá fotením svojich detí, aby zachytila tie najkrajšie okamihy, až sa “prefotila” k tomu, že ju fotenie živý. Ďalšia zase vymýšľala aktivity pre svoju dcéru, učila ju zábavnou formou angličtinu…. až sa dopracovala k tomu, že založila materské centrum a najnovšie sa chystá otvoriť škôlku. A pritom je to právnička. 

Je smutné, že okolnosti nás niekedy donútia vzdať sa toho, čo sme pri deťoch začali a možno v tom aj boli naozaj dobré, možno aj výnimočné… myslím si, že práve vďaka tým deťom, ktoré sú našim hnacím motorom… a vrátili sa k stereotypu od 8:00 do 17:00 v kancelárii.

Práve preto som sa rozhodla začať písať sériu článkov “Šikovné mamy” na svojom blogu a predstaviť vám ženy, ktoré ich deti inšpirovali k novým veciam a chopili sa ich na 100%. 

Zuzana