Farbosleposť je problém, na ktorý sa príliš nehľadí a preto ľuďom občas prináša prekážky v rôznych situáciách. Napríklad rozoznať farebné označenia na informačných grafikách. Ale je to zložitý problém a nedá sa v ňom každému vyhovieť. Jestvuje niekoľko druhov farboslepostí vrátane tej úplnej, kedy človek vidí všetko len čiernobiele. A prečo o tom človek píše? Lebo sám je farboslepý a možno podelenie sa so svojou skúsenosťou vnesie trochu svetla do tohto problému, ktorí majú možno ja ľudia, ktorých poznáš a len o tom nevieš.

Človek si spomína, že už ako mláďa nevedel rozoznať tmavozelenú od šedej. Preto si myslel, že bol hlupák, ktorý nerozozná farby. Spomína si aj ako si na strednej pomýlil zelenú s ružovou a jeho kamarát sa tomu čudoval. Až v pomaturitnom ročníku mu profesorka vysvetlila, že každé oko vidí inak. Ale aj tak mal obavu priznať svoju blbosť. Aj, keď pracoval na grafike pre zákazníka, tak mu bolo hlúpe povedať, že nevidí ten červený fľak, ktorý mal vyretušovať. Človeku sa zdal byť hnedý.
Je to len pár rokov dozadu, čo mu kamošky vysvetlili, že nie je blbý, ale farboslepý. Dostupné testy na sieti potvrdili deuteranomáliu. Odvtedy už nemá problém s priznaním, keď vie o čo ide. Napriek tomu sa mu niekedy zdá, že ľudia to považujú za výhovorku. Keď niečo nevie spraviť, lebo kvôli farbosleposti to nevidí.

Človeku teda červená často splýva so zelenou a niektoré odtiene zelenej s modrou. Vo fialovej vidí menej červenej a viac modrej. Tmavožltá mu príde ako zelená. Ružovú so šedou a iné vyblednuté farby si pomýli. Je to teda aj o kontraste a svetlosti.
Pracuje teda tak, že používa farby s označením názvu. Ale väčšinou sa spolieha len na logiku. No i tak si niekedy neni istý, čo robí. Neistotu cíti aj pri farbách s ktorými by nemal mať problém. Nevie sa toľko spoliehať na zrak.

Problém s lávou. Človek ju namaľoval žltú, lebo si vždy myslel, že láva je žltá a oheň tiež. Nešlo mu do hlavy, že by oheň, alebo láva mala byť červená či oranžová. Pri zosvetlovaní by musel použiť aj hodne bielej čím by logicky vytvoril ružovú, alebo podobný odtieň. A ružová je považovaná za všeliakú farbu, ktorá sa moc nehodí k niektorým veciam... veru človeku to moc neuľahčoval fakt ako sa v spoločnosti vnímajú niektoré farby. 

Na obrázku zrzavej elfky (hore) sa pomýlil a miesto okrovej jej začal dávať do vlasov zelenú. Všimol si to podľa toho, že začal okrovú naberať z miesta, kde vytlačil farbu zo zelenej tuby. Kamoška mu na fotke zakrúžkovala, kde je zelená, ale to nepomohlo. Tak to len intuitívne premaľovával.
Človek sa dozvedel, že do líc sa dáva trochu červenej, alebo ružovej. Ale keď namaľoval červené líce (dole) vyzeralo vraj ako modrina.

Viacerí človeku radili v zmysle, aby používal farby, tak ako ich vidí. Alebo aby farbosleposť využil vo svoj prospech. Aj o obmedzenej palete bola reč. Človek samozrejme na všetky tieto veci vždy myslí, ale niekedy sa mu ťažko hľadá východisko. Niekedy to nie je len, že človek vidí nejakú farbu inak, ale niekedy si ani nie je istý na akú farbu sa pozerá. Napríklad na Jeseň máva z toho haluz, lebo nevie či sú listy, zelené, alebo idú do oranžovej, alebo okrovej :D Do toho človeku zasahuje aj predstava podľa, ktorej by človek chcel, aby sa obraz aspoň trochu ponášal na skutočnosť. Samozrejme omyly vznikajú aj tak a to je práve známkou farbosleposti. Človek máva preto najväčšiu istotu, keď robí podmaľbu, lebo vtedy používa len obmedzenú paletu. Obmedzenú paletu zvykne používať aj pri niektorých témach zo svojho vymysleného sveta Všehomíru. Napríklad modrý les, kde je všetko modré :D

Čo sa týka používania hnedej podmaľby (grisaille), človeku veľmi vyhovuje aj kvôli farbosleposti. Neraz tak niekoho zmiatol, že obraz bol hnedý a nie farebný(a potom človek sám ostal zmätený). Alebo počul, že je to zbytočne zdĺhavé a zložité. Ale je to taká technika, ktorá sa používala už v minulosti. Podmaľba v neutrálnej farbe, ktorá sa potom ofarbuje tenkou vrstvou iného pigmentu. Navyše so samotnou podmaľbou sa dá pracovať neustále. Niekde človek nájde chybu, tak ju ľahko premaluje. Veď používa pri tom len tri farby. Bielu, svetlú hnedu a hlbokú tmavú hnedú. Alebo farbu len zotrie z miesta, kde urobil chybu. Ak tam ostane šmuha, tak bude hnedá ako všetko ostatné. A toto všetko by bol problém, keby človek hneď maľoval farebne. Musel by to premaľovávať vo farbe alebo opäť namiešať a napasovať potrebný pigment, čo by mohlo byť frustrujúce. Pri grisaille sa človek nezdržuje miešaním iných farieb, alebo rozmýšľaním, kde by mala byť aká farba, lebo všetko robí jednofarebne. Ide to plynulejšie a teda aj rýchlejšie. Ale má to aj kopu iných technických výhod. Napríklad, že hnedé pigmenty schnú rýchlejšie. A obraz môže byť hotový aj v takej jednofarebnej podobe :)