Bola raz jedna ihla.. štíhla, rovná, ostrá, skrátka celkom nová. Visela pekne zabalená na vešiačiku v obchode a leskla sa ako zlato. Všetci okolo ju obdivovali a ona sa cítila ako kráľovná. Aj sa tak správala a svoje očko držala poriadne vysoko.
Jedného dňa ihlu predali. Nikto v obchode za ňou nesmútil, veď kto by aj spomínal na takú namyslenú fiflenu.
Ihle sa na novom mieste nepáčilo. Hodili ju do škatule plnej rôznych hlúpostí. Bol v nej starý náprstok, pomotané nite, nožnice, gombíky.. Rozťahovali sa po škatuli, tlačili jeden cez druhého a ona sa bála, že ju ošúchajú a pokrivia. Každý deň od rána do večera unudená počítala minúty a bola nešťastná, lebo všetci na ňu zabudli.
Jedného dňa ihlu vybrali zo škatule a položili na čistú bielu podložku. Nebol tam nikto okrem nej. Ležala ticho, vystretá a zvedavo čakala, čo sa bude diať. Chvíľu sa nedialo nič, už si aj myslela, že znova na ňu zabudli a ona tam bude ležať celé dni až dovtedy, kým ju niekto nezhodí zo stola. Potom sa zakotúľa niekde do kúta a už ju nikto nikdy nenájde :(... Bolo jej z toho do plaču, keby ju do podložky aspoň zapichli, aby lepšie videla a mohla si premyslieť, čo bude robiť a kam sa vyberie..
Po chvíli sa ozval akýsi zvuk. Otočila očko a kúsok od seba uvidela nožnice. Ležali ticho a čakali rovnako ako ona. Boli to staré, ošúchané, dobrácke nožnice. Usmiali sa na ňu, keď ju zovrela stará zvráskavená ruka a navliekla do očka dlhú bielu niť. Ihla trošku spanikárila a už-už chcela do ruky zabodnúť svoj ostrý špic, keď v tom okamihu sa na druhom konci stola čosi zablyslo a ihla spozornela. Čo to je? Natiahla svoj dlhý, štíhly krk a očkom nakukla do vzdialenej misky. Keby mala ústa, určite by zhíkla nad tou jagavou krásou! Miska bola plná farebných, lesklých korálikov, ktoré na ňu veselo žmurkali.
Zvráskavená ruka brala jeden korálik za druhým a zošívala ich ihlou a niťou dohromady. Nožnice sa tiež zapojili a pomáhali ako vedeli. Keď všetci unavení skončili, na stole ležali krásne nové náušnice a doširoka sa usmievali. Zvráskavená ruka pohladila svojich pomocníkov a vďačne ich odložila na poriadok.
A ihla? Od toho dňa ubehlo veľa času a ihla každý deň usilovne pomáhala. Časom sa aj trošku pokrivila, ale našla si nových kamarátov, ktorým to vôbec nevadilo... :)