Endži, ktorá sa rozhodla, že bude mojou najlepšou kamarátkou, sa už niekoľko rokov hráva s Lašom. Lašo je taká kópia Endžitky len v čiernom, minimalistickom prevedení. Zvyknú sa žížalákovať na zemi, ležia na chrbáte, máchajú labkami a nežne sa navzájom obkuskávajú. 

Hodiny pozorovania tohoto krásneho kamarátsva mi vnukli toľko nápadov. Napríklad, ako by asi Endži a Lašo spolu išli na tandemovom bicykli? Chodili by spolu na kávu alebo na pivo? Keby mali radi vodu, vyzerali by ako akvabely? 

Akvabely. Vyšívať viem, ešte som nemala príležitosť vyšiť môjho psíka. A tak som si povedala, skúsim urobiť vyšívaný obraz? Nie len taký realistický ako sú všetky moje výšivky. Predstavu v mojej hlave som mala od začiatku. Inšpirovala som sa hlavne Máriou Švarbovou a jej symentrickými fotografiami z prostredia plavární. Ďalšia inšpirácia prišla zo sveta architektúry, Luis Barragán. Jeho práca s jednoduchými tvarmi a neskutočnými farbami je mojou múzou už roky. Stavba kompozície v jednotlivých plánoch je inširovaná maľbou Davida Hockney.

Ako väčšina projektov, aj tento začal skicou, neskôr rysovaním a výberom materiálov. Hlavne som sa musela rozhodnúť akej farby bude mať Endži a Lašo plaveckú čiapku. Zelená s textúrou pomocou francúzskeho uzlíku sa veru hodí k ryšavej srsti. Moje výšivky tvorím pomocou jedného vlákna vyšívacej priadze, takto docielim najjemnejšiu textúru a najviac detailu. Srsť vždy vyšívam v tom smere v akom prirodzene rastie. Endži som mala celý čas na koberčeku pod stolom, preto som tento krát nepotrebovala veľa predloh v pohodobe fotografií. 

Počas vyšívania Laša som sa začala hrať s farbami a textúrami textílií zvolených na tento špeciálny obraz. Ružovú látku som nemala, preto som si ju musela vyrobiť. Už počas tvorby mojej bakalárskej práce (raz tu pribudne aj o nej článok) som prišla na super metódu farbenia látky. Anilinky, veľké množstvo aniliniek. Anilinkami som farbila aj látku, ktorú som použila ako vodu. Ako vždy, zabudla som prečo máme doma veľa aniliniek. Sú som farby, ktoré predtým boli v škôlke. Prečo ich už nechcú v škôlke? Lebo trošičku farbia a moc sa to nedá umyť. 

Lašova panička zvolila modrú plaveckú čiapku. Obraz začína vyzerať tak, ako som si ho v hlave predstavovala. Hra s perspektívou v textile nie je úplne bežná vec, preto som to zobrala ako výzvu. Musela som sa popri tom skamarátiť so žehličkou. Lašo je hotový, moje ruky sú stále modré. Začínam pracovať na detailoch, skokanský mostík, vtáčik, kačička a oblaky. 

Skokanský mostík je vyrobený zo žltej koženky. Na skici je v perspektíve a teda vyzerá byť 3D. Čo ak by bol naozaj 3D a vystupoval z obrazu? Podobne ako psíky, ktoré nie sú vyšité priamo na pozadie, ale osobitne. Preto majú nejakú hrúbku a trochu odstávajú z obrazu, to tvorí pocit priestoru. 

Celý mostík by bol v priestore moc veľký, preto vznikol 3D 2D 3D mostík? Taká sranda s perspektívou odomňa pre mňa. Nie som si istá či to dokáže ešte niekto oceniť ale mne to vždy vyčaruje úsmev na tvári. Vtáčiky sú tiež kapitola sama o sebe, miniatúrne kostry vyrobené z tenučkého drôtu obmotané bavlnkami. Myslela som, že by oči mohli byť z korálok. Korálky boli moc veľké, preto som ich namaľovala akrylom pomocou špáratka. 

Prišívanie všetkého dohromady bola najstresujúcejšia časť. Všetko som chcela mať pekne horizontálne aj vertikálne zarovnané. Asi som bola aj trošku tvrdohlavá a nepoužila som žiadne lepidlo. Pri druhom obraze som si ním už pomohla. Moje najobľúbenejšie lepidlo je Bison na textil. 

Väčšinu vrstiev látok som pripevnila tekrovačkou na drevený rám. Obláčiky som vyrobila pomocou dutého vlákna prišitého bielou niťou a vrstvením aby oblaky vystúpili do priestoru. Modrú vodu som doplnila o trblietavé nite a korálky napodobňujúce odraz slnka na vode. 

A takto nejak vznikol môj prvý textilný obraz. Nie som zvyknutá na takéto rozpisovanie o mojej tvorbe, preto si to moc po sebe ani nechcem prečítať. Ak by ste mali nejaké otázky odľadom spomenutých techník alebo by ste si chceli objednať obraz podľa vašich predstáv, neváhajte mi napísať komentár alebo správu. 

Fotografie v galérii pod článkom sú poprehadzované, za čo sa ospravedlňujem. Toto je môj druhý žurnál, ešte sa učím vychytať všetky možnosti, ktoré táto platforma ponúka. 

- Nina