Leto je v plnom prúde, všetci na dovolenkách cvakajú ako o život, instagramové účty praskajú vo švíkoch a tak je najvyšší čas k dvom súrodencom z posledných článkov, clone a času, pridať tretieho. ISO. Je neoddeliteľnou súčasťou partie a je pripravený zasiahnuť vždy, ak clona a čas narazia na svoje limity.

Čo je to vlastne ISO?

Skratka ISO pochádza z názvu International Organization for Standardization (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu). V období pred digitálnou fotografiou táto skratka označovala citlivosť samotného fotografického filmu na svetlo. Ak ste chceli fotiť v tme, museli ste si v obchode kúpiť film s vyšším číslom ISO, s vyššou citlivosťou.

V dnešnej digitálnej dobe film nahradil digitálny snímač (senzor). Význam a princíp ISO však zostal nezmenený. Stále vyjadruje citlivosť tohto digitálneho snímača na svetlo.

Z technického hľadiska snímač vášho fotoaparátu zachytáva svetlo, ktoré naň dopadne. Keď zvýšite hodnotu ISO, fotoaparát nevpustí dovnútra viac svetla (to robí clona a čas), ale umelo zosilní signál zo svetla, ktoré už bolo zachytené.

Pre lepšie pochopenie si predstavte, že počúvate rádio, ale signál je veľmi slabý a tichý. Čo urobíte? Pridáte hlasitosť. Rádio neprijíma z vysielača viac signálu, len zosilňuje ten, ktorý má. Presne to robí ISO so svetlom. Zvyšuje „hlasitosť“ svetla, ktoré dopadlo na snímač, vďaka čomu je výsledná fotografia svetlejšia.

Hodnoty ISO a ich využitie

Na väčšine dnešných digitálnych fotoaparátov začína ISO na hodnote 100 (tzv. základné alebo natívne ISO) a zdvojnásobuje sa: 100, 200, 400, 800, 1600, 3200, 6400 a tak ďalej. Čím vyššie je číslo, tým citlivejší je snímač na svetlo a tým svetlejšia bude fotka pri použití rovnakého času a clony.

Často používané hodnoty a kedy po nich siahnuť:

ISO 100 – 200 (Nízka citlivosť):

Kedy použiť: Za jasného, slnečného dňa, vonku na pláži alebo na zasneženej hore. Používa sa aj v štúdiu, kde máte k dispozícii silné zábleskové svetlá.

Výsledok: Najvyššia možná kvalita obrazu, ostré detaily a krásne, sýte farby bez akéhokoľvek rušivého zrna.

ISO 400 – 800 (Stredná citlivosť):

Kedy použiť: Keď je zamračené počasie, vonku v neskorších popoludňajších hodinách alebo v tieni.

Výsledok: Fotoaparát je o niečo citlivejší, čo vám umožní napríklad zachytiť pohybujúcich sa ľudí bez toho, aby boli rozmazaní, pričom kvalita obrazu zostáva stále vynikajúca.

ISO 1600 – 3200 (Vysoká citlivosť):

Kedy použiť: V interiéri bez blesku (napr. na oslave, v kostole, v múzeu), pri západe slnka alebo na koncertoch.

Výsledok: Umožní vám fotiť z ruky aj tam, kde je málo svetla. Tu sa však už začínajú prejavovať drobné nedostatky v kvalite obrazu.

ISO 6400 a viac (Extrémna citlivosť):

Kedy použiť: Nočná fotografia, fotenie hviezd, slabo osvetlené športové haly alebo situácie, kde je zachytenie momentu dôležitejšie ako technická dokonalosť fotky.

Výhody a nevýhody práce s ISO

Prečo teda nenechať ISO natrvalo nastavené na vysokej hodnote a nemať vždy krásne svetlé fotky? Pre to isté, prečo nenecháte to rádio hrať naplno – keď pridáte hlasitosť na maximum, nebudete počuť len hudbu, ale aj nepríjemné šušťanie a praskanie. Vo fotografii sa toto praskanie nazýva digitálny šum (alebo zrno).

Výhody zvyšovania ISO:

Fotenie v tme: Umožňuje zachytiť snímky v podmienkach, kde by to inak nebolo možné bez použitia statívu alebo blesku.

Zmrazenie pohybu: Ak fotíte rýchlo sa pohybujúce objekty (šport, deti, zvieratá), potrebujete veľmi krátky čas uzávierky (napr. 1/1000 sekundy). Za taký krátky čas sa na snímač dostane len minimum svetla. Zvýšenie ISO tento nedostatok vyrovná a fotka nebude tmavá.

Nevýhody a riziká (Daň za svetlo):

Digitálny šum: Čím vyššie ISO, tým viac farebných a svetelných bodiek (šumu) sa na fotke objaví. Fotografia pôsobí zrnito, „pieskovo“ a stráca svoju čistotu. Je to preto, lebo pri zvyšovaní citlivosti dochádza k zvyšovaniu chybovosti pri vyhodnotení dopadajúceho svetla na jednotlivé pixely. Jednoducho povedané, každý pixel zareaguje trochu inak. Čím vyššia citlivosť, tým väčšie odchýlky.

Strata ostrosti a detailov: Šum prekrýva jemné detaily (napríklad textúru látky alebo jemné línie ako mihalnice). Algoritmy vo fotoaparáte sa snažia tento šum vyhladiť, čo môže mať za následok rozmazanejší vzhľad.

Strata dynamického rozsahu: Pri vysokom ISO fotoaparát horšie zvláda zachytiť extrémy – veľmi tmavé tiene a veľmi svetlé miesta zároveň.

Bledšie farby: Pri extrémnych hodnotách ISO začínajú farby strácať svoju sýtosť a presnosť.

Zlaté pravidlo pre začiatočníka: Vždy sa snažte udržať ISO na najnižšej možnej hodnote, ktorú vám aktuálne svetelné podmienky dovoľujú. Avšak pamätajte: Je lepšie mať ostrú fotografiu so šumom (vďaka vysokému ISO), ako bez šumu, no úplne rozmazanú fotografiu (kvôli dlhému času snímania). Šum sa dá v počítači čiastočne odstrániť, rozmazaná fotka z pohybu sa zachrániť nedá.

Nasledujúce dve fotky vyzerajú na prvý pohľad rovnako. Naozaj to nie je jeden záber. Je to nitriansky hrad asi 10 minút po západe slnka. Je to čas, keď svetlo začína miznúť veľmi rýchlo a treba začať byť kreatívny. Ideálna chvíľka ukázať si, ako sa dá využiť ISO.

Prvá bola nasnímaná s nastavením ISO 100, čas 1/5, clona 10

Druhá fotografia bola nasnímaná s týmto nastavením: ISO 10000, čas 1/500, clona 10.

Fotografie som nijako neupravoval, iba som ich zmenšil pre potreby blogu. Majú cca 12% pôvodnej veľkosti. Na prvý pohľad nie je viditeľný žiadny rozdiel.

Teraz si ale pozrite výrezy v 100% veľkosti.

ISO 100

ISO 10000

Ak potrebujete fotky napr. na instagram, tak tam naozaj po zmenšení fotografie šum v podstate zanikne. Ale v prípade, že potrebujete tlačiť fotografie vo väčšom formáte, platí všetko, čo je uvedené v texte vyššie. Strata ostrosti, detailu, farebnej hĺbky. Čiastočne to viete korigovať editovaním fotografie v počítači, ale už to nikdy nebude mať kvalitu ako je na tej prvej fotke.

Aby som vás ale celkom nevyľakal, nebojte sa pracovať s hodnotou ISO. Tento príklad je extrémnou ukážkou. Uvedomte si mierku toho výrezu, akú malú časť záberu tvorí hrad na fotografii. Áno, v detaile to vyzerá dosť zle, ale profesionálny grafický softvér si s tým šumom dokáže celkom dobre poradiť. Ja osobne takto vysoké ISO nevyužívam, alebo len naozaj výnimočne. Väčšinou používam hodnoty max. do 4600.

Význam ISO v expozičnom trojuholníku

Teraz, keď vieme, ako ISO funguje, musíme pochopiť, že vo fotografii nikdy nefunguje vo vákuu. Ako som uviedol v úvode, ISO je nerozlučne spojené s clonou a časom, ako siamské trojčatá.

Predstavte si, že cieľom je naplniť pohár presne po okraj vodou (to predstavuje dokonalú expozíciu – fotka nie je ani príliš tmavá, ani príliš svetlá).

Clona: Je hrúbka hadice, ktorou voda tečie.

Čas expozície: Je čas, počas ktorého necháte vodu tiecť.

ISO: Predstavuje veľkosť pohára (vyššie ISO znamená, že magicky zmenšíme pohár a naplní sa rýchlejšie, aj keď je prúd stabilný).

Ak zmeníte jednu stranu tohto trojuholníka, musíte adekvátne upraviť aspoň jednu zo zvyšných dvoch, aby fotka zostala rovnako svetlá.

Dobre si všimnite na tých fotografiách hradu, ako sú tie hodnoty vzájomne previazané. Na druhej fotografii sme pri použití tej istej clony (10) stonásobne zvýšili hodnotu ISO zo 100 na 10000, takže pre zachovanie rovnakej expozície sme adekvátne k tejto zmene stonásobne skrátili čas z 1/5s na 1/500s. A výsledné fotografie sú, pokiaľ ide o ich svetelnosť, identické.

Takto nejako vyzerá schéma expozičného trojuholníka:

Príklady z praxe:

Scenár A (Fotenie portrétu večer): Slnko už zapadá. Chcete odfotiť portrét s krásne rozmazaným pozadím, takže otvoríte clonu naplno (napríklad f/1.8). Hadica je otvorená naplno, no vody (svetla) je vonku už málo. Aby ste udržali fotoaparát v ruke bez rozmazania obrazu, nemôžete nastaviť príliš dlhý čas. Posledná záchrana? Zvýšite ISO z 100 napríklad na 1200. Trojuholník je vyvážený, fotka je svetlá a ostrá.

Scenár B (Fotenie vodopádu cez deň): Chcete odfotiť vodopád tak, aby voda vyzerala ako jemná rozmazaná hmla. Na to potrebujete dlhý čas uzávierky (nechať vodu tiecť dlho). Je však jasný slnečný deň. Ak necháte uzávierku dlho otvorenú, fotka bude celá biela (preexponovaná). Čo urobíte? Zavriete clonu na maximum (zúžite hadicu) a stiahnete ISO na úplné minimum (napr. na 100), čím znížite citlivosť snímača, aby nebol tak chamtivý po svetle.

Zhrnutie na záver

ISO je váš veľký pomocník, keď prirodzené svetlo nestačí a vy nemôžete alebo nechcete použiť blesk či statív. Je to nástroj, ktorý dodáva flexibilitu. Pri každom fotení však zhodnoťte situáciu:

1. Aký chcem čas (potrebujem zmraziť pohyb?)
2. Akú chcem clonu (chcem mať všetko ostré, alebo chcem rozmazané pozadie?)
3. Na záver prispôsobte ISO tak, aby po nastavení prvých dvoch parametrov bola fotka správne svetlá.

Nebojte sa experimentovať. Urobte si cvičenie: postavte si doma na stôl jablko, prepnite fotoaparát do manuálneho režimu (M), aby ste mohli sami nastavovať clonu/čas/ISO a odfotografujte ho viackrát pri rovnakom osvetlení, pričom zmeníte ISO zo 100 až po napr. 6400 (a nezabudnite k tomu prispôsobovať čas, aby obrázky neboli biele). Potom si fotky prezrite na počítači. Sami najlepšie uvidíte, kde pre váš fotoaparát leží hranica znesiteľného šumu.

No a to je v skratke o ISO asi všetko. Ako už tradične, ak vám nie je niečo jasné, pýtajte sa, pridajte vlastný postreh, alebo dajte lajk, ak vám článok pomohol.