Ok. Na túto tému asi čakalo viacero z vás. Ale nechcel som preskakovať. Teraz keď už sme si ukázali základy kompozície (a ešte budeme pokračovať) si môžeme povedať pár slov o tom ako správne fotiť aj ľudkú postavu.

Úplným základom sú dve pravidlá, prvým je "cez kĺby sa nereže". Tak ako je naznačené na fotke tejto slečny. Ak niektorá z končatín nebude na fotke celá, tak ju nikdy nerežte cez kĺb. Členok, lakeť, rameno, proste všetky kĺby.

Na úvod jeden učebnicový príklad. Na tejto fotke je toho zle viac, ale zostaňme pri kompozícii. A teda naozaj netuším, prečo sa ľavé chodidlo do fotky nezmestilo, hlavne ak je za postavou toľko voľného miesta.

/zdroj: pexels.com/

Na tejto fotke je to v podstate tá istá situácia, ibaže s rukou, konkrétne zápästím.

/zdroj: pexels.com/

Ďalšia veľmi milá fotka, fakt netuším, prečo nešlo skloniť foroaparát o centimeter nižšie, aby dievčatko neprišlo o prsty. Balóny mohli byť na trošku kratšej šnúrke aby sa vošli do záberu a problém by bol vyriešený.

/zdroj: pexels.com/

Fotobanku, z ktorej som si posťahoval pre dnešný blog desiatky fotiek, som si vybral úplnou náhodou. No "dobrých" kompozícií pre účely článku tam bolo neúrekom. Napríklad aj táto veselá fotka kamarátiek s bublifukom. Toľko prázdneho miesta v podstate bez obrazovej informácie nad ich hlavami a napriek tomu im fotograf amputoval nohy priamo v kolenách...

/zdroj: pexels.com/

Ďalšia invalidná rodinka... V podstate všetci prišli o chodidlá, či aspoň prsty na nohách...

/zdroj: pexels.com/

Končatiny režeme vždy medzi kĺbmi. V polovici lýtka, v polovici stehna, predlaktia, ramena...

Druhým pravidlom je "priestor v smere pohľadu". Pohľad by tak povediac nemal smerovať von z fotky. Takto je to správne. V smere pohľadu slečny je dostatok priestoru, pozerá sa tak povediac do fotky, do priestoru, ktorý je pred ňou.

A takto by to byť nemalo. Z tohoto záberu ide pocit, že žena z tej fotky už už odíde aj s autom. a to vytvára v obraze určitú nervozitu, napätie.

/zdroj: pexels.com/

No a na tejto fotke sú porušené hneď obe pravidlá, o ktorých píšem. Dieťa beží k okraju fotky a ešte má amputované aj prsty na nohe. Blízkosť ľavého okraja fotky mu berie priestor, kam by teoreticky mohlo bežať.

/zdroj: pexels.com/

Ďalším problémom pri ľuďoch (a vlastne nielen pri nich) sú dotyky. A síce dotyky s okrajom fotky. Ako napríklad na tejto fotke, kde sa zľahka žena dotýka temenom hlavy horného okraja fotografie. Vyzerá to ako nedbanlivosť fotografa. Nevidno v tom žiaden zámer. A opäť to vytvára nervozitu v obraze.

/zdroj: pexels.com/

Rovnako táto fotka. Veľmi pekný záber, autor si dal záležať, zladené farby aj oblečenie, zaujímavé pozadie, pekná modelka, nohy odrezané tak ako to má byť v polovici lýtok. No a potom je tu kabelka, ktorá sa už už dotkne okraja fotky, alebo aj nie a to zasa zbytočne dráždi moju nervovú sústavu :-)

/zdroj: pexels.com/

Tento portrét je veľmi pekný, no vyrušuje ma dotyk predlaktia s okrajom fotky. Orezom a pózou sa stalo, že noha, aj keď teda nie je rezaná cez kĺby, je oddelená od tela. Nie je vidieť jej prepojenie zo zvyškom postavy.

/zdroj: pexels.com/

K zaujímavým technikám pri fotení ľudí patrí aj fotenie z nadhľadu alebo podhľadu. Ak fotíme z nadhľadu, získavame prevahu nad fotenou osobu a tá na fotke pôsobí submisívne a neškodne. Väčšinou ide o pohodové zábery, vyvolávajúce pozitívne reakcie.

Naopak, ak fotíme z podhľadu, postavy na fotke pôsobia dominantne, získavajú akoby prevahu, z fotografie ide napätie, ktoré je tentokrát zámerom.

/zdroj: pexels.com/

Pocit dominancie pomôžu umocniť napr. zbrane v ruke postavy fotenej z podhľadu, typicky ide o fotky vojakov.

/zdroj: pexels.com/

Ak chcete orezať hlavu či tvár, musí to vyzerť ako zámer, nie ako náhoda, či nedbanlivosť. Voľte radšej masívnejší orez, než ľahký dotyk, ako som písal vyššie.

/zdroj: pexels.com/

Zaujať môžete aj použitím nejakého predmetu, pomocou ktorého orežete časť tváre. Môže to byť okrem kabelky napr. šatka, či klobúk.

/zdroj: pexels.com/

Pri fotení ľudí je dôležité ešte jedno všeobecné pravidlo. A síce fotíme z výšky očí. (samozrejme okrem výnimiek ako spomínaný podhľad a nadhľad a pod.) Takže, ak fotíme osobu ležiacu na múriku, ľahneme si k nej.

Tak si to zhrňme, na čo všetko musíme myslieť pri fotení ľudí. Postavám nerežeme končatiny cez kĺby, nechávame im dostatok priestoru v smere pohľadu, dávame si pozor na nechcené dotyky s okrajmi fotiek, na zvýraznenie určitej emócie môžeme použiť nadhľad, či podhľad, inak fotíme z výšky očí.

Ešte mi napadlo, ak orezávame tvár, nerobíme to cez oči, pery alebo nosné dierky. Ak som na nejakú tému zabudol, napíšte do komentára, rád odpoviem.