Domov » Žurnál+ » Autor: Hana Lukáčová

Žurnál+

Prší, prší, len sa leje, kam ten náš svet speje? (Eko... Ako? - seriál zo života, 1. časť)

Hana L. » Osobné Blogy / 2024-02-12 08:43:45 /  4 komentáre / 9 lajkov

Komu sa ešte nikdy nepokazil dáždnik, ten asi dáždnik nepoužíva a namiesto toho nosí pršiplášť. Nám ostatným však s každým silnejším vetrom pribudne do zbierky dáždnikov jeden polámaný kus. Samozrejme, za predpokladu, že nepodľahneme rozčúleniu a hneď tam, na ulici, uprostred lejaku, ten svoj nešťastný „parazól“ nehodíme do smetného koša.

V obzvlášť nepriaznivom počasí zvykne z pouličných smetiakov vytŕčať skupinka rúčok takto zahodených dáždnikov. Ak sa človek pri tom pohľade zastaví, nutne sa vynorí otázka: Prečo? Naozaj už pre ten dáždnik neexistuje šanca?

Nuž, zistili sme, že to záleží od dáždnika, ale aj od vôle jeho majiteľa. Píše sa totiž rok 2024 a podľa našej rešerše máme na celé Slovensko jednu oficiálnu opravovňu dáždnikov, a to v Spišskej Novej Vsi. Takže je na každom, ako blízko Spišskej Novej Vsi býva alebo ako ďaleko je ochotný cestovať, aby si dal opraviť dáždnik. Donedávna mala i Trnava svojho posledného dáždnikového mohykána, ale ako sme sa dozvedeli pri návšteve jeho opravovne, aj on už toto remeslo zavesil na klinec. Teda takmer...

Ako to bolo? Po rokoch odkladania zlomených a kupovania nových dáždnikov sme sa rozhodli zavítať do opravovne dáždnikov v Trnave s deviatimi pokazenými exemplármi. Päť skladacích dáždnikov som si zbalila do tašky a štyri klasické, dlhé dáždniky som niesla v rukách. Keď som zbadala, že na fasáde opravovne zmizol nápis „Oprava dáždnikov“ a zostal už len nápis „Brusiareň“, trochu som zneistela, ale predsa som s nádejou vošla dnu.

Pán opravár, vidiac v každej ruke dva dáždniky, hovorí: „Sklamem vás hneď vo dverách – ja už dáždniky neopravujem.“
„Neopravujete?! A kam mám...?“
„Ja som bol posledný. Všetci v Trnave i v Bratislave to zabalili už dávno.“
„Tento svet je naprd!“ zaúpela som. „A prečo ste prestali?“
„Neoplatí sa to. Ja to za dve eurá robiť nebudem, ale keď poviem ľuďom sumu päť eur, tak si idú radšej kúpiť nový dáždnik. Veď dnes ho kúpia aj za tri eurá. Hoci im vydrží len na jedno použitie.“
„Ja si dám dáždnik opraviť aj za päť eur!“ vykríkla som snažiac sa presvedčiť opravára, aby si to rozmyslel.
Opravár sa pousmial: „Nie, nie, ja už to nerobím.“
„Mňa už nebaví stále všetko vyhadzovať!... Nehnevám sa na vás, ale tento svet je...“
A jednohlasne sme s opravárom povedali: „...naprd.“
Nato sa opravár pozrel na dáždniky v mojich rukách: „Ukážte, čo to máte, keď už ste tu.“

S iskrou nádeje som rýchlo vyložila na pult dáždnik a potom ďalší a ďalší. Opravár povedal ku každému, čo treba opraviť, či na to ešte má diely a koľko to bude stáť. A ja som len opakovala: „Áno, dobre, beriem, súhlasím.“
A tak sme sa zhodli, že tento svet na jedno použitie je naprd a dohodli sa, že pán opravár sedem z deviatich dáždnikov ešte opraví. Zvyšné dva dáždniky vylúčil ako veľmi nekvalitné, jednorazové, pri ktorých sa oprava neoplatí a odporučil ich vyhodiť do koša (pre nás to v preklade znamená „inak kreatívne využiť“). Toto sú ony:

Ako dobre, že aj tam, kde všetko zlyhá, sa dvaja ľudia rovnakého zmýšľania môžu vždy dohodnúť a rozhodnúť sa, že to urobia inak.

Dozvedeli sme sa, že...
• Najkvalitnejšie sú staré dáždniky slovenskej a českej výroby, ktoré boli vyrobené z ocele. Boli síce ťažšie, ale vydržali nápor vetra.
• Lacné skladacie dáždniky majú zvyčajne slabú hliníkovú kostru, ktorá sa veľmi ľahko zlomí. Oprava v takomto prípade vyjde drahšie než kúpa samotného nekvalitného dáždnika, a navyše i po oprave bude mať dáždnik tendenciu sa rýchlo zase zlomiť. Toto platí aj pre väčšinu reklamných dáždnikov, keďže ich firmy rozdávajú zadarmo, a tak si dávajú potlačiť svojím logom tie najlacnejšie dáždniky.
• Plátno na dáždnikoch sa dnes už nevymieňa. Pred 20 rokmi to bolo možné, lebo naši výrobcovia ponúkali hotové plátna na výmenu. Dnes už nič také nie je dostupné a ušiť nové plátno je cenovo nevýhodné kvôli veľkej spotrebe látky.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------
EKOnomické okienko
Opravou sme si vrátili do užívania 7 kvalitných dáždnikov. Každý dáždnik bol poškodený iným spôsobom a v inom rozsahu, takže cena opravy nebola u všetkých totožná, ale v priemere vychádzala na 5 až 6 eur. Spolu sme za opravu zaplatili 40 eur.
Cena nového dáždnika tejto kvality bola pánom opravárom odhadnutá na 20 až 30 eur.
Za 7 funkčných dáždnikov sme teda zaplatili 40 eur namiesto 140 až 210 eur, a tak sme ušetrili 100 až 170 eur.
A hlavne, ušetrili sme životné prostredie.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------

Tu je ukážka našich opravených dáždnikov:

A čo vy na to? Dáte svojim pokazeným dáždnikom druhú šancu? Pohľadáte opravára vo vašom okolí? Zainvestujete do ich opravy?

Komentáre

PohladnicePreRadost Kedysi ... ale ja si to ešte pamätám :) ... boli opravovne a servisy v každom meste ... a to nielen dáždnikov ... je hodné sa tu zamyslieť nad tým, že by bolo vhodné mať opravovne aj elektrospotrebičov, elektroniky tak, ako to bolo "kedysi" bežné ... a či potrebujeme mať každé 2 roky nový mobil, každých 5 nový televízor, každých 6 nové auto a rovnako aj iné spotrebiče v domácnostiach ... či namiesto kúpy novej chladničky by sa nedala opraviť ... a toto by bol podľa mňa ten správny krok, ako šetriť životné prostredie ... a to, že výrobcovia montujú do výrobkov tkz. kazítka, o tom sa tiež vie ... čo sa týka dáždnikov, pred rokmi sme si kúpili kvalitné 2 kúsky na ostrove Kos, v špecializovanej predajni na dáždniky s tým, že milá pani predavačka aj vysvetlila, že ktoré sú odolné aj v silnom vetre :) ... a mala pravdu ... stále ich používame :) ...

2024-02-12 14:12:131x

AdharaDecor Zaujímavé. Aj mne je ľúto, že sa z dnešného sveta strácajú opravárne (čohokoľvek). Ja strašne nerada vyhadzujem. :-) Dáždniky však veľmi nepoužívam, lebo sa mi ich nechce nosiť, mávam kapucne a okrem toho, nie som z cukru. Z túr som zvyknutá ísť na daždi bez ochrany aj celé hodiny. Kúpila som si len jeden dáždnik, asi bude z kategórie lacných šmejdov a už sa aspoň dvakrát pokazil. Ale opravila som si ho tavnou pištoľou. :-)

2024-02-12 14:41:23

vlnkohra @PohladnicePreRadost Od začiatku po koniec súhlasím. Niekedy je to s opravármi ako s hľadaním ihly v kope sena. No veľakrát opravár aj existuje, aj blízko je, ale nové veci sú tak lacné a my ľudia tak leniví, že sa nám ho nechce už ani navštíviť. Nečudo, že to mnohí opravári potom zabalia. Oprava je pritom šetrnejšia k životnému prostrediu, šetrí čas strávený vyberaním nového spotrebiča a podporuje šikovného človeka. Čo si viac možno priať? :)

@AdharaDecor Kapucne a nepremokavé oblečenie celkovo sú super riešenie, ale tú opravu dáždnika tavnou pištoľou by som videla veľmi rada :)

2024-02-12 18:12:21

danculienka to som ozaj stará páka..pamätám si ako sa nosili do opravy pančuchy-silonky,brúsiť nože a nožnice,elektroopravovne,oprava obuvi ani nevravím,oprava dáždnikov-áno..potom sa zmenila doba prvé zanikli opravy pančúch,potom brusiarne,opravy dáždnikov,opravy elektr., ešte máme v meste posledné 2opravy obuvi..občas sa po obciach ukázali pojazdné opravy dáždnikov ale ked asi pred 10rokmi mi taký počerný pán do opravy zobral iba 2dáždniky z doby socialistickej a 3mi kázal vyhodiť že je to činska jednorazovka vedela som ,že melú aj oni z posledného..drobné opravy elektrospotrebičov ešte vie urobiť pár chlapov doma na kolene.ozaj ten socialistický károvaný dáždnik s drevenou ručkou funguje dodnes.Ale je pravda,že je používaný ako retro doplnok -lebo sa oň bojím.A dávam prednosť kapucni na dlhšiu cestu beriem pršiplášť..

2024-02-15 20:23:46

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »