Naše usilovné včielky lietajú na krásne zakvitnuté pole plné slnečníc, priamo cez náš dvor. Škoda, že Vám neviem preniesť ten zvuk, keď vyjdete ráno z dvier a nad vami to hučí ako na nejakej zvláštnej diaľnici plnej včiel. Je to úžasný zvuk (aspoň pre mňa :).

Pristanú na slnečnici a nasávajú sladký nektár.

Sú celé zaprášené od slnečnicového peľu, ale im to nevadí.

Aj napriek tomu preletia nemalú vzdialenosť a prinesú svoju kvapku nektáru do úľa.

A tak kvapka ku kvapke a máme plný pohár medu.

Na medík do jedného poháru musia včielky preletieť vzdialenosť dlhú ako trikrát okolo Zeme. :)