Môj prvý syn sa volá Šimon. Aha, to je on, v modrom pásikavom tričku. Ten čo sa tak teší a niečím sa podobá na mňa a niečím na tata.

Keď som začala maľovať na hodváb, chcela som spraviť aj nejaký detský obrázok (pretože na ne-detský nemám talent), no a bolo to práve v období keď Šimi začal kresliť prvé postavy. Mal 3,5 roka. (A teraz si predstavujem ako všetky mamy pátrajú v pamäti a porovnávajú, že u ich dieťatka to bolo určite skôr... :) Jeho úplne prvá kresba ma ohúrila. Neviem-neviem či by som sa tak trafila a na tvár v tvare symetrickej divadelnej masky perfektne umiestnila oči, no veď kuknite! 

V škôlke som sa náhodou dozvedela, že tento ľudský druh má dokonca svoj terminus technicus a že deti kreslia HLAVONOŽCE. Postupom času bývajú už trochu sofistikovanejšie, môžu mať napríklad aj okuliare ako tento. (Bojím sa či to nie je naša origama Scarlet so svojimi lenonkami... Ale asi nie, má trochu vystrašený výraz tváre, nemá pri sebe žiadne ihlice a vlnu a to sa na ňu nepodobá.)

Tieto jednoduché postavičky ma logicky inšpirovali pri kreslení obrázku krajinky, do ktorej som chcela vsadiť osoby. Vyhrala to naša rodina. Braček Adamček je ten najmenší a ja som tá s dlhými vlasmi, to dá rozum.

Dopravné prostriedky sú tiež neodmysliteľnou súčasťou nášho bytia a tiež nie mojou silnou kresliarskou stránkou. Šimino mi znovu pomohol týmto futuro-vehiklom.

Faktom je, že jeho automobil je lepší ako môj, ale splnil účel a ja mu ďakujem za prvotný, oblý dizajn. Poňala som to takto. S malými kolesami ďalej zájdeš.

Predtým ako uvidíte celý obrázok, potrebujete vedieť, že to bola moja hodvábna druhotina, zdržte sa preto, prosím, komentárov, že aha, pokrčené, tam má mapu, amatérka, aha, aj tam. K tomu len toto: o všetkom viem a zároveň, niektoré mapy tam aj majú byť.   :)

Ešte ho nemám zarámovaný (to je škandál, veď som ho robila pred rokom!) a zavesený v našej detskej izbe. Až potom bude vyzerať fajnovo, nie takto, odfotený na podlahe. Sľubujem, dostanem sa k tomu, rám je už opretý o stenu. Zatiaľ som zarámovala iný, taktiež na detskú tému, lebo, ako hovorím, vážne maľované umenie a ja, to by nedopadlo dobre... :)

Odkedy som začala maľovať, Šimino sa dal na vyšší level a ku kresbe mi sem-tam aj niečo napíše. Aj keď nemusí, veď je stále škôlkár. Lúčim sa s Vami a ďakujem, že ste môj dospelácko-infantilný príbeh vydržali čítať do konca. 

Za triorigamy pozdravuje Hanka.