Kuchyňa. Denne v nej strávim mnoho času. Rada varím pre moju rodinu aj priateľov. Vlastne - najradšej varím spolu s mojim mužom. Poznáte to - slivkové gule by uvariť nedokázal, ale takú mäkučkú hovädzinu s kôpkou zeleninky pokvapkanú voňajúcou omáčkou...hm, to u nás dostanete len z jeho rúk.

Sťahovali sme sa do domu, keď z našej kuchyne stáli len múry a v strope bola diera na vývod odsávača. Varili sme na dvojplatničke... Niet divu, že po presťahovaní bolo dokončenie kuchyne na prvom mieste.  Každý, kto ste už niekedy prerábali svoju kuchyňu viete, koľko to dá práce ju správne premyslieť, aby  dobre slúžila.  A tak aj my sme strávili dosť času nad rôznymi katalógmi keramiky a podobne.  A ja som si nevedela predstaviť žiadny z tých obkladov u nás doma. Našu kuchyňu už asi ťažko budeme niekedy zásadne meniť, preto bolo treba vymyslieť trošku nadčasovejšie riešenie. 

Až jedného dňa ma napadlo niečo, s čím som bola spokojná. Zvolila som bielo-bielučké obkladačky, biele kuchynské skrinky a tram ta ta tááááá: 

MAĽOVANÝ  PANEL ZA VARNÚ DOSKU!

Vôbec som si nemyslela, že ho budem musieť aj maľovať. Pôvodne som mala predstavu, že kúpim nejakú krásnu dizajnérsku látku a vložím ju za sklo. A keď sa mi zunuje, tak ju jednoducho vymením.  

Ale, ako u mňa býva zvykom, mýlila som sa. Nie, že by sa nedali pekné látky kúpiť, ale je ťažké nájsť také, ktoré majú vzor poriadne veľký. Maličký vzor na takej veľkej ploche by zanikol.

Tak som si naplánovala ľudový vzor. Určite ho poznáte. Už som ho videla na viacerých výrobkoch. Pochádza z okolia Prievidze a vyšíval sa na rukávce kroja. A mne sa véééľmi páči. 

Vymyslela som si maľovať látku, tak som sa pustila do toho. Postupovala som podľa návodu z internetu. Pokúšala som sa maľovať savom na modrú látku  a... nevyšlo to. Miestami sa mi savo rozpilo, miestami som kvapla kde som nemala... Jednoducho,  nebolo to použiteľné. Tento pokus ma odradil a medzitým naša kuchyňa už stála na svojom mieste, veselo sme v nej varili a za sporákom bolo miesto zívajúce práznotou. 

Tak mi to nedalo a rozhodla som sa panel maľovať technikou, ktorú som mala v minulosti odskúšanú a vedela som ako na ňu - voskovú batiku. Lepšie povedané - moju verziu voskovej batiky :)

V praxi to znamenalo:

1.   Kúpiť vhodnú bielu látku (najlepšie jemnú bavlnenú)

2.   Nakresliť si na ňu ceruzou vzor (jemnúčko, pretože miestami zostane viditeľná)

3.   Naniesť roztopený vosk všade tam, kde mala ostať látka biela, takže v mojom prípade takmer všade :)  Práca to bola dlhá, dlhočizná. Foto zachytáva túto prevažne nočnú fázu, presnejšie neporiadok pri nej :)

A ešte fotka môjho zlepšováka na nanášanie vosku. Je to nádoba na servírovanie fondue. Dole zapálený kahanec udržiava vosk horúci, takže ho  netreba neustále zohrievať vo vodnom kúpeli. Bohužiaľ mi tento supernápad prišiel dosť neskoro na um, až keď som takmer končila. 

4.   Maľovanie vzoru. Namiešala som si tri odtiene tmavomodrej tempery a striedavo som ju nanášala na nezavoskované plochy. Viaceré odtiene som zvolila preto, aby  maľba nebola taká jednoliata. Sem-tam som aj naprskala farbu hala-bala.

5.   Po zaschnutí farby som celé veľdielo prežehlila cez niekoľo vrstiev papiera. Týmto spôsobom sa farba zafixovala a celá plocha bola jemne pokrytá voskom.

6.  Na látke som chcela mať aj jemné mramorovanie, preto som celú látku pokrčila rukami, aby vrstva vosku popraskala a do prasklín som naniesla ešte raz temperu. Farba sa dostala nielen do prasklín, ale aj vsala miestami do látky a to som presne chcela dosiahnúť.

7.   Po usušení som opäť celú plochu prežehlila medzi papiermi a nechala vychladnúť.  

8. Niekoľko dní som čakala na manžela, kým u sklára dal odrezať potrebný rozmer skla a priniesol ho domov. Látku som napla na kus tvrdého papiera, prevŕtala otvory na skrutky a začistila hrany. Na stenu sme celý panel upevnili obyčajnými skrutkami s krytkami na hlavičky.  

A hľa - naša kuchyňa ako u babičky. Pripomína mi to totiž chalúpky našich materí, ktoré si nad sporák či pec vešali vyšité obrazy.

A pohľad od chodby cez našu "deravú stenu":

Tak, dosť toho písania, treba i variť. Dočítania a dovarenia, priatelia. 

Vaše

trdlo.makove