Každý rok premýšľam už 25.12., čo podarujem svojim milým na ďalšie vianoce. Vymýšľať, robiť zoznam, vyrábať, škrtať, tešiť sa, komu čo dám a baliť mi tobí veľkú radosť. Povedala som si, že budem dávať darčeky vyrábané, ale v kútiku duše som si vravela, že to možno nie je "dosť". Že darček kúpený je predsa len dokonalejší a krajší. No tento rok sa mi to naozaj podarilo. Keďže mám malé neposedné dieťa, začala som s výrobou už niekedy v júni, postupne sa mi zmenšoval zoznam. Medzi darmi sú šité, pletené, háčkované veci, zrkadielka a bižutéria s fotkami blízkych, písané príbehy, fotky, háčkované hračky a doma pečené psie maškrty. 

Na tohtoročné balenie som mala niekoľko nápadov, ale napokon si moje srdce vybralo návrat do detstva. (A keďže blízkej rodine darujem príbeh našej rodiny písaný detskými očami - mňa dieťaťa, tak mi toto balenie prišlo, ako najvhodnejšie k celkovému dotvoreniu atmosféry.) Vzala som obyčajný biely baliaci papier, temperové a anilínové farby, kusy látok, lepidlo, pierka, korále, vlnu a jeden celý deň bolo u nás všetko od farby a ja som mala ešte pár dní prsty farebné, ako na základnej škole po výtvarnej. 

Nie som veľký maliar a preto sú moje "maľby" úplne jednoduché, aj keď som zo seba vydala maximum :D - nešlo mi však o dokonalosť, ale príjemné chvíle.

A na záver dňa sme si fajne povegetili s knihou v ruke. 

Prajem vám pokojný vianočý čas.