Nikdy nehovor nikdy!!!
Nikdy by som sa nenazdala , že jedného dňa sa ocitnem v úlohe predávajúcej na trhovisku. Moje skúsenosti z trhov boli vždy iba z pohľadu kupujúceho , obzerajúceho zákazníka. No aj tieto skúsenosti v konečnom dôsledku možno zúročiť ak sa človek ocitne na druhej strane barikády.
Moja dcéra sa istý čas venovala výrobe šitých náušníc , ale pre veľkú pracovnú zaneprázdnenosť sa toho musela vzdať.Nevzdala sa však myšlienky na tvorbu šperkov a tak si našla iný spôsob a ten nebol taký časovo náročný zato však efektívny. Zopár vyrobených šperkov vzala na pracovisko a zožali úspech a to ju povzbudilo natoľko, že navyrábala šperkov na stovky a to už jej malý trh na pracovisku nezvládol. Ponúkla som jej možnosť skúsiť to u mňa na pracovisku a aj tu sme potreby trhu veľmi rýchlo nasýtili a ešte vždy dosť zvýšilo. A vtedy v jej hlavičke skrsla myšlienka ísť s týmto sortimentom na trhy. Keďže bola úplne bez akýchkoľvek skúseností požiadala ma o pomoc aj o spoločnosť .A tak sme sa prihlásili na jeden malý vidiecky tradičný trh v blízkej obci a začali tvoriť aranžmán stratégiu predaja a podobné radosti trhovníkov amatérov.V deň D sme mali dva polystyrénové panely a niekoľko košíkov šperkov a šli sme na skusy. Hneď teraz musím povedať, že skladám hlbokú poklonu všetkým trhovým predajcom, ktorí sa tým musia živiť lebo je to nesmierne náročné povolanie tak fyzicky ako aj psychicky.Naše prvotné nadšenie rýchlo schladila zdanlivá nevšímavosť ľudí, ktorí bez záujmu prechádzali okolo nás, nikto sa nepristavil, nikto neprejavil ani štipku pozornosti, akoby sme boli len vzduch. Aspoň tak sa to zdalo nám. Trvalo to asi dve hodiny. Dnes už vieme, že sme boli pre tých ľudí neznámou veličinou rovnako ako oni pre nás. A potom stačil jeden impulz, dva úsmevy a pozvanie na vyskúšanie tovaru a ľady sa pohli.Tým impulzom bolo malé dievčatko, ktorému sa zapáčili bodkované sponky v ponuke. Dotiahlo k nám mamu a už to šlo. Mamička nemohla prehliadnuť, že môže urobiť radosť aj sebe a aj urobila. A stačilo pochváliť sa kamarátkam a hneď ich zvedavosť pritiahla k nám. Zvyšok dňa sme sa už nenudili a hoci som bola iba v pozícii spoločníčky a pomocníčky do večera som bola vírusom trhovým nakazená skrz- naskrz. Ten pocit keď si zákazník pozrie Váš vlastnoručne vyrobený tovar, povie , že sa mu páči a aj si ho kúpi, tak ten sa ničomu nevyrovná, je to skrátka eufória ktorej sa už nedokážete vzdať. A keďže obrazy nie sú práve súcim tovarom na trhový predaj hľadala som niečo iné, čo by som mohla vyrobiť a ponúkať. Dcéra mi posunula všetok zvyšný materiál z predchádzajúcej výroby šitých náušníc a ja som sa pustila do hry. Pre mňa to bola hra, tvorenie, nekonečné vymýšľanie kombinácií farieb a tvarov. Začala som vyrábať náramky.Najprv iba detské a zopár dospeláckych z kvalitnejších guličiek. Na ďalší trh zhruba o mesiac som už mala 30 svojich vlastných výrobkov a skoro všetky sa predali. A prišli aj otázky: a minerály nemáte? Nuž nie veru, ale čo nie je môže byť.Celý svoj zárobok som investovala do nákupu minerálov a polodrahokamov a všetkých tých doplnkových komponentov a tvorila a tvorila som , lebo som túžila po tých pochvalách, po obdive a po šťastnom výraze spokojného zákazníka. Odvážili sme sa na väčší trh do Gelnice a tam sme už zožali ten naozajstný úspech, keď na druhý trhový deň sa k nám spokojní zákazníci vracali , aby si vybrali ešte zopár krasotiek. A potom prišiel remeselnícky jarmok v Bardejove, kde sme mali vymeranú parcelu 2 x 1m, kde sa zmestili dva prenosné stoly a jeden slnečník a dve skladacie rybárske stoličky.Na kamennom námestí bolo ako vo vyhni, záľahy ľudí a veľa veľa zvedavých zákazníkov. Atmosféra neskutočná, práca náročná a vyčerpávajúca, nebol čas na jedlo, na oddych iba smäd sme zaháňali. Keď nastal mierny pokles zákazníkov, veď aj oni sa musia kedysi najesť, vtedy som pocítila ako veľmi ma bolia nohy a chrbát a ústa mám vyprahnuté od neustáleho rozprávania a vysvetľovania...No stálo to zato. Nie len pre skvelý zárobok, ale pre tú skúsenosť , pre ten kontakt s ľuďmi, pre ten pocit , že ste súčasťou toho veľkého ľudského spoločenstva a že si Vašu prácu vážia a radi sa k Vám zas vracajú. A tak s zo mňa stala trhovníčka a celou dušou som sa oddala výrobe šperkov. Tvoriť krásu je pre mňa ako piť životodárny nektar. Neviem bez toho žiť. A povedala som si, že moja veľká Sashe rodina by mala vedieť čím sa v poslednom čase zaoberám.A ktovie !!! Možno sa niečo zapáči aj Vám. V mojej galérii pribudla kategória šperkov. Všetky sú originály a pravdpodobne nenájdete dva rovnaké. A možno Vám ich prezeranie prinesie aspoň takú radosť ako mne ich tvorenie.Nech sa páči nakuknite. A tu je zopár ukážok ako pozvánka:
Vaša Studienka