Toto je taký Valentínsky žurnál ako vyjadrenie vďaky mojej rodine a známym, ktorí ma podporujú v tejto mojej kreatívnej činnosti.

Chcela by som Vám podrobne opísať ako prebieha „ponožkotvorenie“ a „brošňotvorenie“.
V pondelok - nákup materiálu aby bolo z čoho tvoriť.  Nabieham do svojich obľúbených dvoch obchodov, kupujem od tety náplň do ponožkáčov. Je to taký zastrčený obchodík, že mám pocit, že všetko duté vlákno tam skupujem len ja.  Večer dávam prať posledné ponožky, ktorými ma zásobujú dobrý ľudkovia.
V utorok - to už dlhšie nemôžem vydržať a ponožkáči sa začnú rodiť. Nie z každej ponožky vyjde zajko, nie z každej mačka alebo sova. Oči majú podľa toho ako ma zásobia babky gombíkami so skalných zásob.
Takto to ide v stredu, štvrtok aj v piatok.  Cez deň šijem, večer zbieram koláče a vytváram kolekcie. Makám ako čínske dieťa, ako to volá moja kamoška.
V sobotu je voľný deň keď sa venujem rodinke.
V nedeľu – fotenie. Manžel fotí, ja pripravujem a aranžujem a kritizujem ako majú ponožkáči vyzerať. Ani jeden podklad mu  nie je dosť jednoliaty, svetlo našťastie máme umelé, lebo pri svojom puntičkárstve by prinútil zemeguľu aby sa otáčala naopak aby bolo lepšie svetlo.
Potom nastáva fáza nahadzovania vecičiek do počítača. Prídu na radu moji dvaja menší pomocníci – moji synovia. Vymýšľajú ponožkáčom mená a popisy. Stíhajú stavať niečo z Lega a ešte mne hovoriť o každom ponožkáčovi celú rozprávku. Mne sa len prsty mihajú po klávesnici, meriam aký je ktorý výrobok veľký (a nadávam si, že načo som toho toľko vyrobila, keď sa ešte prudko nepredáva).
Je večer, všetko hotové,  už len čakám, kto z mojich priateľov mi napíše či sa im to páči a prípadne si niečo kúpia... (Pre mňa najmučivejšia fáza.)
Vtedy ocením každý like pri výrobku, každý komentár, ktorý pripudne.
Im všetkým patrí moje poďakovanie. Bez nich by žiadny ponožkáč nevznikol. Hlavne tie ďalšie várky. Keď nikto nič nekúpil. Vtedy mi najviac pomohlo, keď mi manžel raz večer povedal:“Spolu to dáme!“.
To je to podstatné, čo ma ženie ďalej.

Máte aj vy takých dobrých ľudkov okolo seba?