Svadobné tradície si prešli vývojom a aj sa dosť zmenili. Krásne na tom je, že sa zachovali až dodnes, napriek tomu, že nie každý pár ich chce mať na svojej svadbe, ale väčšina áno.
 Preto ak hľadáte zoznam Svadobných tradícii na Slovensku, ste tu správne. Urobila som si pre vás research, vďaka ktorému som spísala populárne, ale aj tie menej známe tradície v poradí ako približne nasledujú. Ich popularita aj to ako sú známe sa líši najmä tým, z akého regiónu pochádzate. Mnohé majú svoj pôvod v začiatkoch nášho letopočtu a pochádzajú zo zahraničia.
 Tradície mali v minulosti aj nejaký význam, preto si ich symboliku priblížime detailnejšie. Poďme sa na to pozrieť bližšie. Začneme tým, čo prípravy častokrát odštartuje a to je požiadanie o ruku.

• Žiadosť o ruku

 V stredoveku bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej, teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku.
 Ruka nevesty sa už nepýta od jej otca. Konečné rozhodnutie musí urobiť partnerka. Ak povie áno, tak sa hovorí, že dvaja by sa do roka a do dňa od zásnub mali vziať.
 Žiadosť o ruku prebiehala v minulosti formou pytačiek. Teraz ich už nahradila napríklad odobierka, ktorá sa robí tesne pred svadbou (povieme si o nej nižšie).

• Rozlúčka so slobodou

 Zvyk, ktorý sa teraz robí mesiac alebo aj viac mesiacov pred svadbou. Nie, nie je to žiaden americký zvyk ako si možno mnohí myslia.
 Jeho história, aj napriek tomu, že sú rozlúčky populárne po celom svete, nemá s Amerikou nič spoločné. Tento zvyk bol najskôr populárny medzi Sparťanmi a neskôr v Anglicku.
 Tak ako každá tradícia sa postupom času menila. V minulosti rozlúčka so slobodou fungovala na princípe zábavy. Keď budúci manželia dokončili prípravy na svadbu a dozdobili sálu so svojimi priateľmi, družičkami a družbami, tak soločne oslavovali posledné chvíle slobody.
 Ak by sme zašli ešte viac do minulosti, tak by sme zistili, že rozlúčky so slobodou mali najmä muži a pomalý prevrat v tejto tradícii nastal až v polovici 20-teho storočia.
 Teraz budúci manželia majú rozlúčku oddelene a zväčša im program organizujú ich priatelia. Ak sa túto akciu chystáte zveriť vašim priateľom a blízkym do rúk, istotne si vyberte na to ľudí, čo vás dobre poznajú, aby pre vás zorganizovali rozlúčku na mieru a nie niečo, v čom sa necítite pohodlne. Nie každý je napríklad na bujaré párty v disko-baroch.
 Aktivity na rozlúčku so slobodou: bowling, posedenie v dobrej reštaurácii, wellness, turistika, laser game, grilovačka,... Možností je veľa.

• Pečenie svadobných koláčov

 Hovorí sa, že ak pečie svadobné koláče nevesta, môže si priviesť týmto počinom nedostatok financií do manželstva alebo uplakané deti. Preto sa pečenie ponecháva nejakej službe alebo rodine nevesty za predpokladu, že ich pečenie baví a urobia si na to čas. Nevyžadujte to však od svojej rodiny, ak im to z nejakého dôvodu nevyhovuje, ale radšej podporte cukrárov, ktorých táto práca baví.
 So svadobnými koláčmi sú aj spojené výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia ako hostia.
 Táto tradícia má pôvod v starom Ríme a je spojená s pečením chlebov na svadbu. Jeden z nich si ženích počas svadby vybral a rozlomil ho svojej budúcej manželke nad hlavou. Tento zvyk im mal do spoločného života priniesť šťastie a deti.

• Ohlášky svadby

 Ohlášky sa týkajú cirkevných sobášov. Kedysi boli dokonca aj povinné. Ide vlastne o oznam, ktorý prečíta kňaz na omši a tak sa dá na známosť prítomným, že sa bude konať svadba.
 Teraz už povinné nie sú, ale nájdu sa farnosti, kde ich kňazi stále čítajú alebo ich zverejnia na webe, či nástenke.
 Ak ich nechcete, skúste kňaza požiadať, aby vašu svadbu v oznamoch vynechal a nikde to nezverejňoval.
 Niekoľko rokov dozadu sa ohlášky vyhlasovali aj v rozhlasoch danej obce, prípadne mesta, teraz to už nebýva zvykom takmer vôbec.

• Noc odlúčenia

 Budúca nevesta a budúci ženích spia pred svadbou oddelene. Túto tradíciu stále niektoré páry dodržiavajú.
 Je na vás ako sa rozhodnete. Urobte to tak, aby ste boli v čo najväčšej pohode a ak vám k tomu pomôže partnerova prítomnosť, tak to neberte tak, že je nutné túto tradíciu dodržať.

• Svadobné šaty

 Vedeli ste, že v minulosti boli nevesty obliekané do čiernych alebo fialových odevoch? S bielou farbou šiat prišla až kráľovná Viktória v roku 1840.
 Biela farba predstavuje čistotu a vyriešenú minulosť snúbenice.
 Svadobné šaty by si nevesta nemala šiť sama. Hovorí sa, že by si tak zašila cestu ku šťastiu.
 Závoj mal tiež svoju symboliku najmä v minulosti. Predstavoval pokoru a poslušnosť a zakrýval nevestu. Jej nastávajúci ju uvidel až pred oltárom. Teraz sú už závoje skôr módnym doplnkom.

• Staré, nové, modré a požičané

 Tento zvyk hovorí o tom, že nevesta by mala mať v deň svadby na sebe niečo staré, nové, modré a požičané. Poďme si to rozobrať detailnejšie.
 Niečo staré symbolizuje koniec životnej etapy nevesty ako dievčaťa. Vec, čo by mala mať na sebe by mala byť symbolom jej života pred svadbou a pripomienkou toho, odkiaľ nevesta pochádza a kto ju vychoval. Čo teda na seba? Napríklad šperky vašej mami alebo babky.
 Niečo nové je novým začiatkom, pretože povedzme si, manželstvo je aj novou etapou života. Preto si nevesty na seba dávajú niečo úplne nové. Ak chcete tento zvyk dodržať, kúpte si aspoň jednu novú vec, napríklad topánky alebo šperk, ktorý sa zas môže stať pre vaše deti niečím starým.
 Niečo modré je symbolom nevestinej čistoty, ale aj lásky a vernosti. Nevesty si najčastejšie dávajú na seba modrý podväzok.
 Niečo požičané zas predstavuje dobré vzťahy a priateľstvá, ale v minulosti to bol aj symbol plodnosti. Požičiavať by sa mali veci od šťastne vydatej ženy, aby ste si preniesli týmto zvykom aj šťastie do manželstva. Požičať si môžete napríklad nejakú sponku alebo ozdobu do vlasov.

• Družičky a družbovia

 Družičky, ináč povedané aj pomocníčky nevesty. Boli nimi výhradne slobodné dievčatá, no teraz tomu nie vždy tak býva.
 Aká je úloha družičiek? Pomáhajú neveste s prípravou rôznych dekorácii na svadbu, ale aj s obliekaním šiat. Niektoré budúce nevesty chcú mať družičky oblečené v rovnakej farbe šiat a dokonca aj v strihu. S týmto však opatrne, pretože to môže byť aj štart nezhôd medzi vami. Každému sedí niečo iné, preto treba byť pri tejto téme opatrný.
 V minulosti bolo podobné oblečenie družičiek a družbov dosť zaužívané. Mali ho však podobné s nevestou a ženíchom, nie iba medzi sebou. To malo zmiasť zlých duchov. Ich úlohou bolo pripraviť svadobné stoly a byť na pomoci v svadobný deň.
 Úloha družbov závisí od toho, aké tradície sa chystáte zachovať počas svojho svadobného dňa. Vo všeobecnosti sú družbovia zapojení do tradícii, kde sa jedná skôr o zábavu a alkohol. Ich úlohou by malo byť postavenie prekážky na ceste alebo únos nevesty. Viac o spomenutých tradíciách sa dozviete ďalej v článku.

• Svadobná brána

 ,,Brána“ vyzdobená kvetmi alebo stužkami pred domom nevesty, ale aj ženícha. Sú regióny, kde túto bránu symbolizujú dve odpílené mladé brezy pripevnené o vstupnú bránu do domu.   Niektoré nevesty žijúce v panelákoch si zas vyzdobia hlavný vchod alebo schody.
 Táto brána symbolizuje vstup do nového života. Čím bude farebnejšia, tým bude tento vstup do nového života pre nevestu veselší.

• Prvý pohľad na nevestu

 Hovorí sa, že ak ženích uvidí šaty svojej nevesty alebo dokonca ju uvidí oblečenú v svadobných šatách ešte pred svadbou, môže im to priniesť nešťastie.
Táto tradícia je založená na tom, že ženích do dňa svadby netuší, aké šaty bude mať jeho budúca manželka a prvý raz ju uvidí až v deň ich svadby. Niekedy to je pri odobierke a niekedy zas až pri obrade. Záleží ako si pár zorganizuje svadbu.
 Sú však aj páry, ktoré sa vidia už na fotení, pretože ho majú zorganizované pred svadbou. Pekné na tom je to, že vzniknú dojemné fotky v súkromí.

• Starejší

 V minulosti to boli krstní otcovia budúcich manželov a zohrávali aj úlohu svedkov. V niektorých prípadoch dokonca hlásali po dedine, že sa bude konať svadba.
 Starejších na svadbách majú páry aj doteraz. Majú za úlohu vedenie celej svadby, moderovanie a vedia urobiť aj čepčenie, o ktorom si povieme nižšie.

• Pripínanie pierok

 Pierka majú rozlíšiť svadobných hostí. V minulosti sa v niektorých regiónoch dávali rozličné pierka mládencom a ženatým. Teraz skôr platí, že iné pierka dostanú svadobný rodičia, svedkovia alebo starejší a iné zas ostatní hostia.
 Nevesta ma za úlohu pripnúť pierko svojmu ženíchovi a družičky zas svadobným hosťom. Najlepšie je pripínať pierka ešte pred samotným obradom alebo ak máte odobierku, tak pred ňou.
 Ak sa pýtate komu všetkému pierka dávať, tak to závisí ako to máte vo vašom regióne zaužívané. Urobte si to podľa seba alebo sa poraďte s niekým blízkym.
 Pierka môžete dať všetkým hosťom, alebo iba mužom, alebo slobodným na pravú stranu a ženatým na ľavú.

• Kytica

 Kedysi nemali nevesty až do stretnutia so ženíchom potuchy, ako bude vypadať ich kytica. Tú zaobstaral vždy ženích. Kytica mala byť oknom do duše nevesty.
 Šľachtické rodiny mali k dispozícii rôzne druhy kvetov a naopak tie chudobnejšie si museli vystačiť s kvetmi, čo natrhali na lúke. Čím viac kvetov a vôni mala kytica nevesty, tým bola aj svadba bohatšia.
 Kytica mala byť silno aromatizovaná, aby vyhnala zlých duchov, preto pri jej zhotovovaní boli použité aj rôzne bylinky a aj cesnak.
 Svadobné kytice majú svoj pôvod dávno v minulosti ešte z čias antiky. Teraz už slúžia iba ako doplnok, ktorý neveste ženích prinesie, keď sa s ňou stretne. Tá mu zas na oplátku pripne kystku.
 S kyticou sa spája aj tradícia jej hádzania kytice, ktorú si spomenieme neskôr.

• Odobierka

 Ináč by sa dala nazvať aj pytačkami a nahrádza, ako bolo už vyššie spomenuté, zásnuby.
 Ženích príde so svadobčanmi z jeho strany k neveste domov (veľakrát v sprievode hudby) a pýta si od jej rodičov svoju budúcu manželku. Najprv sa mu ukazujú falošné nevesty a až na záver tá jeho.
 Ženích prináša aj kyticu pre svoju budúcu manželku.
 Niektoré páry si tento zvyk upravia (skrátia) tak, že ženích v sprievode svadobčanov príde po nevestu a tá ho víta chlebom a soľou bez falošných neviest. Iné páry zas tento zvyk vynechajú úplne, napríklad v prípade, že už spolu nejaký čas žijú a stretávajú sa priamo v kostole, na radnici alebo na mieste obradu.
 Odobierku vám vie dobre zorganizovať starejší, ale jej rôzne verzie si môžete naštudovať aj sami na internete a tak si ju zorganizovať, prípadne sa inšpirovať vašim okolím.

• Odprosenie rodičov

 Veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz najmä v nábožných rodinách. Malo by sa pri ňom aj kľačať, no môžete to vynechať. Nevesta a jej budúci manžel prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za trápenia, ktoré im spôsobili.
 Koná sa iba za prítomnosti rodičov, prípadne najbližšej rodiny a svedkov. Môžete to urobiť aj za prítomnosti celej rodiny, ak vám to tak viac vyhovuje. Záleží ako si to zorganizujete vy a či máte kde umiestniť všetkých hostí.
 Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky.

• Prekážka na ceste

 Zvyk populárny skôr na dedinách, ale nie známy v každom regióne. Ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na utajenom mieste prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k neveste.
 Táto tradícia sa zväčša organizuje tak, aby o tom ženích nevedel.
 Kamaráti dávajú ženíchovi rôzne nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi.

• Svadobná kolóna

 Či už sa jedná o odchod od nevesty do kostola alebo príchod na hostinu, musí sa to dať vedieť na známosť poriadnym hurhajom. Ak idú svadobčania autami alebo autobusom, tak celou cestou trúbia a ak zas idú pešo (v prípade, že je sála alebo kostol blízko), tak ich sprevádzajú muzikanti hraním ľudových piesní.
 Rámus má podľa tejto tradície vyhnať všetky negatívne nadpozemské sily. V minulosti sa pri tejto tradícii plieskalo bičom.

• Okvetné lístky v uličke

 Pred tým ako nevesta prejde cez uličku, kde sa bude konať svadobný obrad, družičky púšťajú na zem lupene z kvetov. Mali by byť oblečené v podobných šatách tým nevestiným, aby sa zmiatli zlí duchovia a nespoznali nevestu.
 Navyše okvetné lístky majú symbolizovať plodnosť.
 Táto tradícia je viac populárna v zahraničí najmä v Anglicku a Francúzsku. Tam namiesto dospelých družičiek rozsievajú lupene malé dievčatá, prípadne chlapci.

• Vedenie ku oltáru

 Otec nevesty dostáva podľa tohto zvyku česť odprevadiť svoju dcéru, respektíve nevestu, po uličke k oltáru za jej budúcim manželom.
 Tento zvyk má pomerne dlhú tradíciu ešte za dôb, kedy sa manželstvá dohadovali alebo sa manželstvom pečatili vzťahy dvoch rodín.
 Veľa párov tento zvyk doplňuje pred vedením nevesty ešte o vedenie ženícha ku oltáru svojou matkou.

• Horiace sviece v kostole

 Zvyk so sviečkami, ktorý by sa to mohol nazvať a poverou, sa týka sobášu v kostole. Počas obradu by sa mal sledovať plameň zo sviečky, ktorý napovie o budúcom živote manželov. Čím sa plameň viac mihotá, tým bude spoločný život manželov búrlivejší.

• Svadobné obrúčky

 Aj tie majú svoju symboliku. Obrúčky sú súčasťou každej svadby. Veľakrát sa stáva, že pri ich výbere majú páry rozličné názory. V minulosti to bola ženíchova starosť a výber prináležal jemu.
 Obrúčky symbolizujú nekonečno, teda sľub bez začiatku a konca, nerozlučnú lásku.
 V rôznych kultúrach sa obrúčky nosili aj na rôznych prstoch. So zvykom nosenia obrúčok na prstenníku ľavej ruky prišli starovekí Rimania. Tí verili, že žila, ktorá sa nachádza na tomto prste prúdi priamo do srdca.
 So spadnutou obrúčkou v kostole sa spájalo veľa povier najmä v minulosti. Teraz sa už našťastie väčšina ľudí pozerá na tieto veci reálne. Spomínané povery sa spájali s nešťastím a dokonca smrťou, preto si páry museli dávať veľký pozor pri navliekaní obrúčok počas manželských sľubov.

• Hádzanie ryže

 Stále populárne, ale v niektorých miestach kvôli neporiadku a znečisteniu aj zakázané. Ryža predstavuje symbol bohatstva, šťastia a plodnosti. Teraz sa nahrádza aj lupeňmi ruží, bublinami alebo konfetami.

• Vypúšťanie holubíc

Aj tento zvyk má svoj význam. Má novomanželom predpovedať, kam sa bude ich manželstvo uberať. To, kam budú holubice letieť napovie, či manželia budú kráčať životom bok po boku alebo sa ich cesty rozídu.

• Prípitok

 Pred tým ako sa hostia usadia a nájdu si svoje miesta si novomanželia spoločne pripijú. Niekde dokonca čaká personál novomanželov aj s chlebom a soľou.
 V niektorých regiónoch je zvykom si pripíjať tvrdým alkoholom. Do jedného štamprlíka sa naleje voda a do druhého tvrdý alkohol. Ani jeden z novomanželov netuší, čo bude piť až kým sa nenapije.

• Rozbíjanie taniera

 Niekto z personálu rozbije tanier a mladomanželia musia hosťom ukázať svoju spoluprácu a to ako budú spoločne riešiť problémy.
 Upratovanie manželom komplikujú hostia, ktorí im črepy rozkopávajú. Črepy sú aj zároveň symbolom šťastia.

• Prenesenie nevesty za stôl

 Tento zvyk je skôr taká napodobenina zvyku Prenesenie cez prah. Robí sa pred svadobnými hosťami. Ženích prenesie svoju nevestu až za stôl, kde budú spolu sedieť. Hrá im do toho hudba a hostia im tlieskajú.

• Spoločné jedenie polievky

 Po tom ako si svadobčania dajú prípitok (veriace rodiny sa pred tým modlia) a vypočujú si príhovor určený novomanželom, prichádza na rad jedlo, na ktoré sa teší väčšina hostí.
 Pri jedení polievky býva tradíciou, že novomanželia jedia spoločne s jednou lyžičkou z toho istého taniera.
 Táto tradícia o nich vypovedá, či budú viesť šťastný život a či sa im bude dariť pri riešení spoločných problémov.
 Na niektorých svadbách hostia prerušujú novomanželov pri jedení tým, že zakričia vetu: ,,Polievka je málo slaná, nevesta je nepobozkaná!“. Manželia sa následne musia pobozkať.

• Delenie kohúta

 Poznali ste túto tradíciu? Je už zväčša minulosťou. Jej princíp spočíval v tom, že ako hlavný chod sa na svadbe podávalo pečené kurča, ryža a kompót. Tento chod podávali novomanželom a hosťom samotné kuchárky a priali im dobrú chuť riekankou.

• Prvý manželský tanec

 Prvý tanec páru, kedy sú už z nich manželia. Býva zvykom, že novomanželia tancujú sami na parkete. Páry sa zväčša už popredu dohodnú s DJ-jom, akú pieseň im má zahrať. Vyberajú si niečo pre nich symbolické alebo romantické.

• Rodičovský tanec

 Príde na rad hneď po prvom manželskom tanci. Ženích si zatancuje so svokrou aj mamou a nevesta zas so svokrom a otcom. Hostia pri tomto tanci ešte stále netancujú a pridávajú sa až po jednej až dvoch pesničkách, keď ich k tomu vyzve starejší, moderátor alebo DJ.

• Krájanie torty

 Torta sa na svadobných hostinách podáva ako dezert napríklad ku káve. S krájaním začínajú novomanželia, ktorí ju nakroja. Zvyšok už máva zväčša na starosti vyškolený personál.
 S krájaním sa spája zvyk, že nôž by mala najskôr uchopiť nevesta a po nej ženích na znak jeho opory. Inde sa zas hovorí, že kto uchopí nôž neskôr a má ruku hore, tak bude mať v manželstve na vrch.

• Únos nevesty

 Táto tradícia bola pridelená ženíchovým družbom, ale zväčša ju organizujú hostia, ktorí majú s mladomanželmi priateľský vzťah. Pri únose nevesty je ženíchovou úlohou nájsť svoju manželku. Tá je unášaná do najbližšieho baru, na diskotéku alebo do krčmy.
 Unesená nevesta sa spolu s ostatnými zabáva, kým ich ženích nenájde. Hovorí sa, že by mal potom zaplatiť ich účet alebo zaplatiť výkupné formou alkoholu.
 Tento zvyk môže však narušiť zábavu, pretože najmä mladí, ktorí sa najlepšie bavia odtiaľ odídu a ostatní hostia tak ostanú na svadbe sami dokonca aj bez ženícha a nevesty, ktorí tvoria podstatu celej svadby. Ak si však želáte mať túto tradíciu a viete, že sa svadobčania zabavia aj bez vás, kľudne ju zorganizujte, no radšej popredu zvážte všetky pre a proti.
 Únos nevesty má svoje korene na Balkáne. V Rumunsku je unášanie neviest počas svadby veľmi obľúbenou tradíciou doteraz.
 V minulosti sa únos praktizoval ešte pred svadbou, pretože ľudia nemali peniaze na to, aby vystrojili veľkú svadbu. Únos dievčaťa sa potajomky naplánoval a dvaja sa vzali bez toho, aby o tom ostatní vedeli. Nemusela sa tak organizovať veľká drahá hostina.

• Čepčenie

 Pre mnohých veľmi krása tradícia a aj dosť populárna. Podoba čepčenia závisí najmä od súboru, ktorý ho robí. Jeho princíp je však vždy rovnaký. Čepčenie vám bude možno vedieť urobiť aj starejší, ak ho budete mať zajednaného.
 Celý princíp čepčenia spočíva v oslave premeny dievčaťa na dospelú ženu a premeny chlapca na dospelého muža.
 Nevesta sa prezlieka zo svadobných šiat, lebo už po polnoci nie je nevestou, ale manželkou a namiesto závoja sa jej nasadí čepiec, prípadne šatka.

• Hádzanie kytice

 Zvyk, ktorý vznikol v Anglicku, kedy nevesta hádže svoju kyticu slobodným dievčatám. Tie sa postavia vedľa seba a snažia sa kyticu chytiť keď im ju nevesta otočená chrbtom hodí. Týmto hodom má nevesta preniesť kúsok svojho šťastia aj na ostatné dievčatá. To dievča, ktoré kyticu chytí by sa malo do roka a do dňa vydať.

• Hádzanie podväzku

 Princíp podobný ako pri hádzaní kytice. Ženích musí najskôr dať neveste ústami dolu podväzok bez pomoci rúk. Potom ho hádže medzi slobodných chlapcov. Hodený podväzok má hosťom priniesť šťastie rovnako ako hociktorý iný kus nevestinho odevu.

• Redový tanec

 Tancuje sa na väčšine tradičných svadieb, no veľa závisí aj od toho, z akého regiónu pochádzate, takže ho môžete poznať v iných podobách, najpopulárnejší je najmä na východe Slovenska.
 Redový tanec nasleduje po čepčení, kedy sa nevesta prezlieka do kroja alebo červených šiat. Každý, kto chce s nevestou tancovať si musí za tanec zaplatiť. Za tanec im dá nevesta výslužku v podobe koláčov alebo torty. Na záver redového tanca prichádza aj ženích, ktorý so svojou manželkou tancuje ako posledný a potom si ju berie na ruky a odnáša preč aj spolu s jej zárobkom, čím dáva na známosť, že jeho nevesta patrí iba jemu.
 Niekde je ešte aj zvykom, že v kruhu tancujú obaja mladomanželia. Všetko závisí od toho, odkiaľ pochádzate. V niektorých častiach Slovenska zas majú manželia vo zvyku rátať na svadobnom stole zarobené peniaze z redového tanca.

• Vyberanie na tanier

 Zvyk podobný redovému tancu, ktorý sa koná po polnoci. Zväčša je postupnosť taká, že manželia najskôr tancujú v kruhu s hosťami a potom sa presúvajú za svadobný stôl. Hostia sa tam nastúpia do radu aj s obálkami alebo rovno s hotovosťou a gratulujú manželom a odovzdávajú im peniaze na tanier alebo na manželmi určené miesto. Manželia každému z hostí poďakujú a ulejú im pálenku, prípadne im dajú malý darček.

• Prenesenie cez prah

 Zvyk určený iba pre novomanželov po svadbe a akýsi začiatok svadobnej noci. Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku. Má tak svojej žene ukázať jeho silu a schopnosť sa o ňu postarať. Zároveň sa hovorí, že týmto zvykom má ženích oklamať zlých duchov, aby si mysleli, že do príbytku vstúpila iba jedna osoba a nepokúšali sa tak vyhnať cudzinku.

• Svadobná noc

 Táto tradícia by mala začať prenesením nevesty cez prah a je určená iba pre mladomanželov. Svadobná noc má korene v kresťanstve, pretože až tento akt má urobiť manželstvo právoplatným.

• Svadobná cesta

 Medové týždne, na ktorých si manželia doprajú oddych a čas pre seba. Kedysi bol tento zvyk praktizovaný preto, aby kmene ukryli nevestu pred naštvanou rodinou, ktorá nesúhlasila so sobášom. Teraz si manželia idú dopriať oddych od predsvadobného chaosu.

 Verím, že vám bol tento článok nápomocný a možno aj náučný ♥. Aký je váš pohľad na tradície, radi ich dodržiavate? Ktoré zo svadobných tradícii ste mali alebo sa chystáte mať na svojej svadbe?

 S pozdravom Silvia Húšťavová ART