(Grafika vznikla ako reakcia na reklamy typu ,,Za každé vysvedčenie so samými jednotkami je zmrzlina zdarma".)

Takto si predstavujem reklamu, ktorá má zmysel. Pútavú, ktorá spraví radosť aj deťom, aj danému podniku prostredníctvom reklamy (a mne kúpou a využitím mojej grafiky :D). Ale hlavne – reklamu, ktorá má aj myšlienku, ktorá čo decentne pripomenie rodičom aj žiakom, že hodnotiť deti podľa známok a podmieňovať na základe toho odmeny (ba dokonca tresty) je ako merať lásku pravítkom. Jeden veľký samoúčelný až škodný nezmysel.

Just som použila slovo osláviť a nie odmeniť, lebo vo vysvedčení nevidím dôvod na odmenu. Oslávme, že vôbec je koniec školského roka, nič viac netreba, ani to vysvedčenie v konečnom dôsledku. Ako narodeniny, kde sa oslávencovi dávajú darčeky a oslavuje sa pre fakt, že sú, nie ako odmena za to, že (alebo ako) sa dožil ďalšieho roka :D. 

Vysvedčenie je vďačná téma na marketing. Vidieť rôzne reklamy, neutrálne ponúkajúce odmenu za vysvedčenie či už zľavou alebo len púhym slovom vysvedčenie lákajúcich rodičov na kúpu darčeka. V druhom prípade tie v podobe súťaže – Vysvedčenie s samými jednotkami = zdarma zmrzlina. Znie to nevinne. Lenže práve tieto akcie môžu nechtiac pribaliť aj bonus nielen v podobe zmrzliny, ale aj (mylnom) potvrdení, že na známkach záleží a byť nerobiť chyby sa vyplatí. No nevyuži tento „výhodný“ balíček. A tí ostatní tiež nevyjdu naprázdno, dostanú tiché vnútorné presvedčenie, že sú horší. Čo nemusí byť pravda.

Keby neplatil ten neslávny zákon marketingu, že „ľudia nečítajú dlhé texty“, napísala by som na plagát viac.

• O tom, ako výslednú známku ovplyvňujú konkrétne zadania učiteľa, stupnice, žiaľ v mnohých prípadoch aj sympatie (čo by nemali), pričom žiak s tými istými vedomosťami na inej škole by dostal odlišnú známku.
• O tom, že chuť učiť sa nepodmieňuje externou odmenou - známkou, lebo to odpútava pozornosť od vnútornej motivácie a často má za následok, že dieťa sa síce naučí, ale po teste aj tak zabudne.
• O tom, že to o chuti učiť sa je, ktorá sa nerodí z odmien ani trestov, ale z možnosti sa učiť veci, ktoré ho bavia a vidí v nich zmysel, v prostredí, kde sa nebojí zlyhať.

Alternatíva je výraz ,,každá snaha sa cení", ale aj ten má úskalia. Snahu oceniť má zmysel, ale zároveň nesmieme sankciovať nesnahu. Jednak preto, že nemožno vidieť žiakovi do hlavy, či sa ozaj (ne)snažil. A aj keby sa nesnažil, tak čo ak je to nie pre lenivosť, ale preto, že ho to nenapĺňa? Veď to je ľudské. Niekto túži byť lekár a nepotrebuje zúfalo memorovať letopočty, ktoré po teste aj tak zmiznú z hlavy. Radšej, nech dáva tú energiu do učenia sa biológie, chémie, hobby či čomukoľvek nekontraproduktívnemu.

Ešte dodávam, že nechcem uraziť predajcov ponúkajúcich zľavu 100% za samé jednotky. Verím, že to myslia v dobrom (a marketingovom :D) duchu. Aj ja by som sa donedávna až tak nepozastavovala nad tým, no odkedy sa zaujímam o tematiku hlbšie, tak mi nedá neprispieť svojou trochou. 

P.S. 

Komu príde toto ako útopia, nech si skúsi vygoogliť formatívne hodnotenie. Popísať jeho princípy by bolo na ďalší článok :D.