Obraz so symbolikou

Pekný obraz (teda to bol môj zámer, nech každý posúdi sám, či sa podaril :D). Naschvál som cez obraz spravila čiaru a ozdobila ju motýlími krídlami, aby som zdôraznila, že aj keď tam je rušivý element, za istých okolností nemusí byť neúnosný. Motýľ môže byť zároveň symbolom slobody – stále môžeš „lietať“, aj s chybami a nie si nimi celý viazaný. Dokonca ťa tá chyba môže posunúť k niečomu ešte krajšiemu vďaka príležitosti rastu a odčiniť to (ale to je už na iný článok).

Alebo ktovie, možno tam ten motýľ aj mal byť a ja som just dala tú čiaru tak, aby som dokázala, že niektoré chyby aj za istých okolností takmer zaniknú. Nech si každý nájde svoj výklad.

A navyše, kým nie je celý obraz prečiaraný, tak má nejakú hodnotu, hoc ho možno nechceš vo svojej obývačke.

Inšpiráciu som našla pri rozhovore dvoch osôb, nazvime ich Dana a Jana. Dana, aj keď sympatická, mala isté chyby (kto nie?), ktoré mohli narúšať dojem. Jana jej dávala prirovnanie v snahe motivovať ju zbaviť sa jej nedostatkov: „To je ako keď maľuješ krásny obraz a potom cez neho spravíš čiaru. Nakoniec aj tak nikto si ho nekúpi.“

Svojím spôsobom môže človek niečím ozaj odradiť napriek dobrým vlastnostiam. No bez rozdielu, ako to bolo myslené a vytrhnuto z kontextu som sa zamyslela, či je toto obrazné (doslova OBRAZné :D) prirovnanie vhodné. Či nezáleží na tom, že je človek čestný, kým má nejakú chybu, napríklad, že nadáva? Či ak spraví super prezentáciu, no sa pri nej raz sa zakokce, tak celá snaha vyjde navnivoč? Či musí byť človek dokonalý, aby bol on a jeho dobré vlastnosti hodné uznania a ocenenia?
Podľa mňa to prirovnanie nie je vhodné, brať automaticky každú chybu, čiarku ako znehodnotenie celého obrazu. Obzvlášť v umení, a my ľudia sme tiež diela, individuálne, bez nutnosti byť presna podľa normy. No píšem o ňom preto, lebo často mám pocit, že sa ním aj tak riadime. A vidíme obraz znehodnotený jednou čiarou, ktorá často ani neprekáža a obraz napriek nedokonalosti stále ostáva hodnotný.

Ako sami na seba hľadíme
Môžeme mať veľa dobrého (a väčšina aj má), ale stačí jedna „zlá“ vec a na tú sa zameriame. Napríklad, stráviš krásne stretnutie, lenže raz povieš mierne nevhodný vtip. Pokazil si celé stretnutie? Ak sa druhá strana neurazila a ďalej šlo všetko hladko, tak nie.

Ako hľadíme na iných
Je dôležité zameriavať sa aj na pozitívne stránky. Nemám rada plytvanie, a ak niekto prehliada to dobré kvôli nejakej nesúvisiacej chybe, je to plytvanie možností oceniť a povzbudiť druhého. Samozrejme, pri výbere partnera môže aj jedna vec zavážiť a „spraviť čiaru cez obraz“. Ani tu tiež nie vždy tá čiara odradí, záleží od druhu.
Ale globálne by sme mali brať každú vec a každý čin človeka individuálne. Ak by som aj na celé krídlo spravila čiaru, tak pokiaľ nechcem obraz kúpiť, tak stále možno oceniť aspoň druhé krídlo :D. Príde mi lepšie prirovnanie k testu. Si hodnotený podľa toho, čo vieš. Ak vieš 9 otázok z 10, nezískaš 0 bodov, iba sa zníži celkové hodnotenie o 1 bod.

Ako hľadíme na udalosti
Na oslave chceme mať všetko dokonalé. Stačí, že sa pokazí jedna vec, a už celá oslava klesne v očiach. Prečo? Netvrdím, že treba ignorovať nepríjemné veci a nesnažiť sa ich zmeniť, ale prečo prenášať dojem z jednej veci na celú udalosť? Nerada bagatelizujem, niekto to tak či tak nedokáže, ale aspoň sa to pokúsme brať individuálne. Niekedy tú čiaru zbytočne rozmazávame na machuľu.

A dokonca aj ak ide o vraha, ak ozaj spraví niečo dobré (nie len na oko alebo v rámci manipulácie), podľa mňa by sa malo aj u neho to dobré oceniť. Nezľahčovať fakt, že vraždil, neodpustiť mu trest, ale jednoducho oceniť to dobré. Aj vrah je človek a mal by mať šancu nájsť spôsob, ako žiť lepšie. Ak bude utláčaný aj za to dobré, prestane sa snažiť a bude ďalej konať zlo, čo je nevýhodné nielen pre neho, ale aj pre spoločnosť.

P.S.
Riešenie nie je len jednoduché – „nebudem posudzovať človeka, ale každý čin individuálne.“ To je len bod „A“. Ďalej je tu bod „B“ – treba brať do úvahy, že nevieme, čo človeka viedlo k danému činu. Ale to už je tiež na samostatný článok.

P.S. 2

Neodrádzam od snahy napredovať, len ide o to uvedomiť si, že už teraz máš hodnotu ty aj to dobré, čo v sebe máš. A podľa mňa ľahšie sa napreduje s prijatím samého seba, než čakaním na dokonalosť (ktorá navyše ani nepríde).