Dnes je Svetový Deň duševného zdravia, a tak som sa rozhodla spraviť grafiku na túto tému spolu s kratším článkom.

Koľkí z nás už počuli vetu „To nie je problém, je to len v tvojej hlave“? Akoby mozog bol menej dôležitý orgán v tele než ostatné. Pritom práve on je, dovolím si tvrdiť, z hľadiska prežívania ten najhlavnejší. Veď vďaka nemu vnímame. Ak tam nie je dobre upratané, tak je to poriadne veľký problém.

Mám dojem, že ľudia, ktorí toto tvrdia, preceňujú silu vôle. Mnoho vecí sa ozaj dá povedať si, že nebudem to brať tak vážne a ide to. Lenže nie všetko sa dá zvládnuť týmto spôsobom. Sú veci, kde bez pochopenia systému, bez spracovania príčiny, samotná vôľa nestačí.

Emócie sa nedajú priamo ovládať. Dá sa im akurát vytvoriť priaznivé prostredie. Ako vieme ovládať trávenie rozhodnutím nejesť uhorky a mlieko naraz :D. Ale zdravé trávenie nám to nezaručí. Rovnako ani snaha nie je zárukou úspechu. Navyše, mnohí si pod „snahou“ predstavia napr. potláčanie emócií, ignorovanie,sebaklam...čiže presný opak toho, čo skutočne pomáha .

Lenže cieľom je priznať si danú emóciu, skúmať ju, riešiť akoby to bol reálny problém. Lebo aj je. To, čo nám emócia hovorí, nie je zákonite fakt, ale faktom je, že ju cítime. Ak napríklad cítime strach, nemusí byť prítomné objektívne nebezpečie, ale že naše telo a myseľ na niečo reagujú. A to „niečo“ stojí za preskúmanie. Často nemá nič spoločné s aktuálnou situáciou, ktorá je len spúšťačom.

Rovnako je to so vzorcami myslenia/správania sa. Nedá sa zo sekundy na sekundu rozhodnúť: „Už takto myslieť nebudem.“ Teda, dá, ale zvyčajne je to len sebaklam a automatika v človeku ešte nejaký čas beží ďalej. Chce to trpezlivosť, čas a vhodný prístup.

A nie je to len hľadanie výhovorky?

Nie. Na upresnenie dodám, že prijať emóciu alebo myšlienkový vzorec neznamená vzdať sa zlepšenia. Je to len prvý krokm rovnako ako pri fyzických ťažkostiach. Dôležité je nielen priznať si, že to je, ale aj priznať si, že sa to dá zmeniť a že zmena nepríde hneď.

Nabudúce, ak budete počuť výrok, „Je to len v tvojej hlave“, máte právo povedať (si) – „Áno, momentálne je, a je to rovnako važný problém akoby to bolo v ktorejkoľvek inej časti tela“.

A ak budete mať potrebu niekomu povedať ,,Je to len v tvojej hlave“ - tak máte právo (priam povinnosť :D) túto vetu vynechať a buď byť ticho, alebo empaticky vypočuť či pomôcť.

P.S. Ani výraz „je to len v tvojej hlave“ nie je vždy presný. Nakoľko na psychiku vplývajú aj iné časti tela, endokrinné žľazy aj mimo mozgu, stav tráviacej sústavy a pod. Rovnako mnoho našich emócií má telesné prejavy. Telo a myseľ sú prepojené, a to, čo cítime, nikdy nie je len v hlave.