Leto pomaly končí a po niekoľkých týždňoch, počas ktorých som sa zastavila, cestovala, pozorovala a tvorila trochu inak, sa postupne vraciam do svojho pracovného rytmu.

Máte aj vy pocit, že toto ročné obdobie dokáže plynúť úplne iným tempom? Akoby s väčším množstvom slnka zrazu vznikol priestor všímať si maličkosti, na ktoré počas roka často nezostáva čas. Aj preto som sa rozhodla na chvíľu zatvoriť svoj obchodík a vedome sa zastaviť. Nadýchnuť sa a opäť objavovať svet zvedavými očami.

Keď totiž robíme stále to isté, časom sa prestaneme učiť. Toto leto som preto nechcela iba pasívne oddychovať. Chcela som nakŕmiť svojho vnútorného umelca, podnietiť jeho hravosť a dovoliť si hrať sa ako dieťa.

Veľa času som trávila v prírode. Zbierala som rastliny, ktoré teraz suším, pozorovala farby lesa, tvary listov, štruktúru kôry stromov či kamene pri potoku. Učila som sa znovu pozerať na farby, ktoré vymyslela samotná príroda, a na kombinácie, ktoré vznikajú úplne prirodzene. Často práve tam nájdem detail, ktorý sa o pár mesiacov nenápadne objaví v novej dekorácii. 

Inšpirácia však prichádzala aj vtedy, keď som vôbec nič nehľdala – napríklad na potulkách mestom či po univerzitnom kampuse. Tohtoročné cesty ma zaviedli do Bavorska, na Šumavu, do historických miest plných fascinujúcej architektúry. 

Moderná i klasická stavba – každá hovorí svojím vlastným jazykom a vyvoláva v nás emócie, ktoré môžu byť začiatkom nových nápadov. Niekedy si zaujímavé vizuálne podnety uvedomím až doma pri spätnom prezeraní fotografií, kedy si cez hľadáčik fotoaparátu pripomínam atmosféru konkrétneho miesta.

Okrem ciest som si toto leto dala ešte jednu osobnú výzvu. Začala som pracovať s knihou Cesta umelca, aby som si dovolila byť znovu začiatočníkom. Skúšam kresliť, modelovať, zapisovať si nápady a tvoriť veci, ktoré možno nikdy nikomu neukážem.  ...Keď tvorím pre vás, nepodarky a chyby nesmú opustiť moju „kuchyňu“. Niekedy je však práve chyba tým najlepším učiteľom kreativity. Robiť veci nedokonale je nesmierne oslobodzujúce a vrelo vám to odporúčam.

Popri tomto kreatívnom hraní som čas venovala aj vzdelávaniu. Premýšľala som, kam chcem svoju tvorbu posúvať, rozvíjala znalosti v oblasti dizajnu, prezentácie a komunikácie. Objavovala som nové materiály a sledovala trendy pre pripravovanú sezónu.

Možno sa pýtate, čo má toto všetko spoločné s vencami a dekoráciami. Pre mňa veľmi veľa. Verím, že dobrý tvorca sa učí celý život. Keď teraz stojím v dielni nad materiálmi, nevyberám farby iba z obyčajnej palety. Spomínam si na les po daždi, na terakotu starých domov, na tmavú zeleň papradí, na modrasté tóny bobúľ a na svetlo, ktoré sa prelieva medzi stromami. Práve z takýchto drobných zážitkov sa postupne skladá môj vizuálny svet.

Som presvedčená, že každá krásna dekorácia vzniká dávno predtým, než ju začnem tvoriť v dielni. Rodí sa v tichu lesa, pri cestovaní, pri otvorenej knihe, pri obyčajnej prechádzke alebo pri odvahe skúsiť niečo, čo vôbec nemusí vyjsť. A možno práve to bolo moje najväčšie letné dobrodružstvo: dovoliť si nechať veci plynúť a nechať myšlienky dozrieť.

Jeseň už pomaly klope na dvere. Prvé vence v zemitých tónoch, terakote a bordovej si k vám našli cestu skôr, než som stihla oficiálne vyhlásiť začiatok sezóny. Niektoré z týchto kúskov už teraz môžete nájsť v mojom obchodíku.

Leto ma síce spomalilo, ale zároveň ma naplnilo novými obrazmi. Teraz ich postupne prenášam do novej jesennej kolekcie. Tá tohtoročná bude trochu lesná – zemitejšia, hlbšia, inšpirovaná prírodou i mestom a prepojená s novými trendmi v interiérovom dizajne.

Ak vás ešte čaká pár odložených dovolenkových dní, dovoľte si skúsiť niečo nové. Alebo iba tak pozorujte.

Želám nám harmonický prechod od letných dobrodružstiev do čarovného obdobia babieho leta.

Daša