Videli ste film In Time (Vymedzený čas)? Sci-fi, kde ľudia platia za jedlo, bývanie a iné svoje potreby svojím časom, ktorý im ešte ostáva. Ponurá, neľudská budúcnosť. Pozerám na to a padá mi sánka – zasa si z nás niekto robí prdel? A čím asi tak platíme za svoje potreby dnes? Väčšina ľudí chodí do práce, v ktorej míňa najväčší podiel svojho času, aby si za zarobené peniaze kúpila potrebné veci. V často nezaujímavom a nenapĺňajúcom zamestnaní zabíja svoj čas, ktorý by mohla využiť na výchovu detí, na svoju rodinu, na záľuby, alebo na to, aby z tohto podivného sveta urobila miesto, kde stojí za to žiť. Mohla, ale nevyužíva. Ten čas totiž nemá. A to ani nevravím o čase, ktorý ešte ani nežila a už ho v podobe hypoték a dlhov dala do zálohy. Dokonca aj čas tých, ktorí sa ešte ani nenarodili...
Zaujímavé na tom celom je to, že oproti roku 1900 sa produktivita práce v poľnohospodárstve zvýšila viac ako 100 krát a v priemysle je toto číslo ešte väčšie. Na uspokojenie základných životných potrieb by nám malo stačiť robiť menej ako polovicu jediného dňa v mesiaci. Malo, ale nestačí. Kam plynie všetko bohatstvo, ktoré ľudia na tejto planéte vyprodukujú? Na koho míňame to najcennejšie, čo máme – svoj čas?