My sme to skúsili a nakoniec sa nám to na prekvapenie podarilo.
V článku sa budem snažiť popísať naše osobné skúsenosti a postrehy s vypestovaním lufy. Podotýkam ale, že nie sme žiadni odborníci a tento rok to bol náš prvý pokus v pestovaní tejto rastliny.
V skratke – lufa je jednoročná, teplomilná, popínavá rastlina. Pestuje sa pre svoje valcovité plody. Tie sa konzumujú ešte nezrelé alebo po dozretí a po vysušení ich dužina slúži ako prírodná špongia.
Rastlina pôvodne pochádza z Ázie a severnej oblasti Afriky. Najlepšie sa jej darí v tropických a subtropických oblastiach, kde teplota neklesá pod +10 ˚C.
Z toho dôvodu neočakávajte, že v našich podmienkach vypestujete také veľké špongie s dostatočne zahustenou štruktúrou dužiny ako sú tie, čo sa k nám dovážajú. Na našom území nie je toľko slnečných dní, aby lufy dostatočne dozreli a tak zahustili svoju štruktúru.
V prvom rade by som vás chcela upozorniť, že v niektorých severnejších oblastiach Slovenska sa vám ju nemusí podariť vypestovať. Lufa je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje dostatok tepla a svetla, aby jej plody aspoň z časti dozreli. Keď u vás býva už v septembri chladnejšie, plody vám síce môžu začať rásť, ale špongie sa pravdepodobne nedočkáte.
V našich podmienkach sa semená lufy nesadia rovno do zeme. Musíte si predpestovať planty. Semená lufy sa vysádzajú do kochlíkov na okno (do vnútra) približne na začiatku/v prvej polovici apríla. Nezľaknite sa, keď vám rastlinka hneď nezačne klíčiť. Dajte jej týždeň, možno dva čas a ona sa vyhupne.
Do zeme sa lufa sadí po troch zamrznutých mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác) - v polovici mája, kedy by mali mať rastlinky zhruba 30 cm. Menšie rastlinky by nemuseli prežiť presádzanie.
Saďte ich najmenej 80 cm od seba – najlepšie meter.
Dôležité je vytvoriť im dostatočnú oporu, pretože plody sú v určitej svojej fáze naozaj ťažké. Ja som použila tenké tyčky pre paradajky, tie sa ale pod ťarchou plodov ohýbali. Najlepšie je sadiť lufu pri nejakej opore – oplotení, pergole...
Lufy sa vysádzajú na najsvetlejšie miesto v záhrade, pretože ako teplomilné rastliny potrebujú veľa svetla.
Aby vám ešte malé rastliny neponičili slimáky, posypte okolo nich škrupiny od vajíčok alebo na to určený prípravok zo záhradníctva.
Rastliny treba raz za týždeň poriadne poliať, ak je veľmi sucho – pravdaže častejšie.
Ako rastlina rastie, je potrebné ju postupne priväzovať na oporu.
Tmavozelené plody môžete zbierať na konzumáciu.
Plody na špongiu sa oberajú, keď sú svetlozelené až žlté. Mali by ste cítiť, že sú trochu ľahšie a šupka je tvrdšia.
Čistenie je pomerne jednoduché. Plod ponoríte do vody, aby šupka zmäkla. Koniec (tam, kde bol pôvodne kvet) odlomíte a ťahaním prsta od dola na hor medzi šupkou a dužinou šupku otvoríte. V tečúcej vode alebo v dostatočne veľkej nádobe s vodou vyplavíte z dužiny semienka.
Ošúpanú lufu bez semienok je potrebné vysušiť najlepšie na slnku.
A na koniec stačí lufu už len rozrezať a môžete používať. Keď sa vaša prírodná špongia začne pri dlhom používaní rozpadávať, len ju hodíte do kompostu.
Želám veľa šťastia. Sadeniu zdar!