Domov » Žurnál+ » Autor: Angelika Ľalíková

Žurnál+

Niečo zo života

Angelika Ľ. » Osobné Blogy / 2020-02-07 09:56:48 /  9 komentárov / 13 lajkov

Nedávno mi facebook pripomenul túto fotku zpred asi 10 rokov. A milo ma to prekvapilo, tak som sa rozhodla podeliť sa aj s Vami o túto malú príhodu.


Možno už viete z mojich dávnejších príspevkov, že naše tri detičky (vlastne dnes už pubertiaci) sú vekovo veľmi blízko seba. Medzi najstaršou a najmladším je vekový rozdiel tri roky aj osem dní. Píšem to preto, lebo dávnejšie, ešte keď boli maličkí, bolo pre nás ťažké ísť niekam len tak vpohodičke na výlet. Každý z nich mal nejaký ten svoj problémik a chcel niečo iné,. Vačšinou to bol tak trošku zápas, keď sme niekam mali vyraziť. Jeden má hlad, druhý chce cikať… Iste to poznáte aj Vy.  :)


A vybrali sme sa teda v januári na psie záprahy. Kamarátka v tom čase ešte súťažila na takýchto pretekoch, tak sa mi ozvala, či sa nechceme ísť s deťmi pozrieť. Samozrejme, že sme chceli, a hlavne deti - veď uvidíme krásne psíky, iste bude dobrá atmosféra, snehu je plno. Tak sme sa vychastali.


Cesta autom do hôr trvala asi necelú hodinku. Keď sa nám podarilo nájsť voľné miesto na parkovanie, zistili sme, že sa dá platiť za vstupné len v hotovosti. Jasné… mohlo nám to napadnúť a staviť sa v bankomate cestou. Ale nenapadlo. Pri sebe sme mali len kartu, tak sme zbehli dole do najbližšieho mestečka. Bolo to len dákych 12 km odtiaľ, takže žiadna tragédia. Medzitým dcérka už začala mrnčať, lebo vyhladla, syn zaspal a najmenší bol už netrpezlivý z “dlhej” cesty a nechcelo sa mu sedieť v sedačke. Samozrejme, všetci sme sa už nevedeli dočkať, kedy uvidíme tie krásne snežné psy. Bankomat sme vybavili a cestou späť synak ešte stale búval.


Opäť sme našli miesto na parkovanie. Odopnúť detičky a šup-ho von do veľkého snehu a mrazu. Ako sme sa blížili k pánovi s lístkami, synček, ktorý cestou spal, sa veľmi divne na mňa pozrel. V tom pohľade bol hlavne smútok. “Pocikal som sa…” aaa, to snáď nie. :) Isteže sme nemali so sebou nič na prezlečenie, nehody sa mu stávali len v noci, keď spal.
Tak sme ich pekne “naložili” späť do auta a ide sa domkov. Pán, ktorý tam dával pokyny pri parkovaní a videl nás znova odchádzať, sa len zvláštne na nás pozrel.  :)  Kým sme došli domov, takto pekne všetci traja zaspali (to sa stávalo málokedy, že všetci traja). Namiesto záprahov som odfotila ich a psíky sme si pozreli doma na webe.


Krásny zasnežený víkend Vám želám!

Komentáre

imageB Podarené :) :) :), viem si to živo predstaviť :).

2020-02-07 10:03:19

ovin :) vzdy sa pousmejem, ked to vidim... no vtedy mi nebolo vsetko jedno :)

2020-02-07 11:41:25

origamiMarika_sperk fotka je nádherná, aj to sa ráta

2020-02-07 12:47:00

ovin dakujemm :)

2020-02-07 12:54:17

MCM Zlatenká unavenééééé......

2020-02-07 14:20:41

teuteria Pekný príbeh . No ale traja pubertiaci v dome !?!?! Uf

2020-02-07 14:28:44

ovin :) :) este asi bude pribehov...

2020-02-07 14:30:00

drotar.mlich To je proste zivot.

2020-02-08 17:21:07

ovin Ano, je pestry. :)

2020-02-08 19:42:09

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »