Domov » Žurnál+ » Autor: Milica Arbetová

Žurnál+

Chlieb náš každodenný

Milica A. » Osobné Blogy / 2021-01-08 13:47:03 /  4 komentáre / 11 lajkov

Pred mnohými rokmi sa so mnou jeden môj klient, ktorému som svojho času, ako architektka pomáhala realizovať jeho zámery, podelil o tajomstvo svojho úspechu. Bol to už starší pán s množstvom skúseností, ako neustále zväčšovať svoj majetok. Poradil mi, aby som usilovala o to, aby moje príjmy každý deň aspoň o niečo prevyšovali moje výdaje, zabezpečím si tak nepretržitý rast svojho majetku a tak to má byť.

Môj spôsob narábania s financiami bol od toho jeho veľmi odlišný, aj keď som tvrdo pracovala, nikdy sa mi žiadne peniaze z honorárov za moju prácu nepodarilo odložiť, nieto ešte ich objem zvyšovať. Po jeho rade som preto nadobudla dojem, že robím niečo zle a skúsila som tento "tržný" prístup vo svojej práci aplikovať. Nestretlo sa to ale s pochopením mojich klientov a ani mňa to nenapĺňalo spokojnosťou, preto som radšej pokračovala v práci, ktorá ma síce bavila, ale vzhľadom k tomu, koľko som jej venovala času a pozornosti na úkor seba a svojej rodiny, bola veľmi málo zaplatená.

Vo svojom živote som však vypozorovala niečo veľmi zaujímavé, že sa mi skôr či neskôr všetky moje priania plnia. Niekedy sa síce plnili dosť doslovne a ich splnenie ani zďaleka nespĺňalo moje očakávania, ani ma nenapĺňalo uspokojením. Nič to ale nemenilo na fakte, že sa naozaj plnili a preto som sa ich snažila stále lepšie formulovať.

Od istého času bolo mojím najväčším prianím dostať sa k tomu najvyššiemu a najčistejšiemu zdroju informácií. Keď som si to takto jasne uvedomila a formulovala, začali sa diať neuveriteľné veci. Už v detstve som si vravela, že by sa mi páčilo žiť v horách a zároveň pri mori, chcela som spoznať svet a cestovať po tropických krajinách ako Emil Holub. Vďaka môjmu životnému štýlu a mojej až príliš vyčerpávajúcej a stresujúcej práci, vo mne silnelo volanie zmiznúť niekam mimo civilizovaný svet. Tak sa stalo, že som nečakane zdedila väčšiu sumu peňazí po príbuznom v Kanade, o ktorom si celá rodina myslela, že je vo svojich viac než deväťdesiatich rokoch už dávno po smrti. Naplniť toto volanie a odcestovať niekam na druhý koniec sveta, sa zrazu stalo uskutočniteľné a s rodinou sme ho čoskoro zrealizovali. S celým našim majetkom, ktorý sa po rozpredaní a rozdaní vošiel iba do niekoľkých kufrov, sme odcestovali do Kostariky, s jasným cieľom sa tam usadiť. Aj napriek chýrom, ktoré kolovali o kostarickej otvorenosti voči prisťahovalcom, nás tam nikto s otvorenou náručou nečakal, skôr naopak. Ale boli sme vytrvalí a niekoľko rokov sme to skúšali prekonať, až nám naozaj došlo, že to nemá cenu a prešli sme aj niekoľko ďaľších krajín, v ktorých sme sa rovnako pokúšali usadiť. Podobná situácia sa ale opakovala všade. Naše skúsenosti a poznanie, ktoré nám to prinieslo, boli ale na nezaplatenie. Stav sveta, stav spoločnosti, stav medziľudských vzťahov, stav životného prostredia, to všetko nás naplnilo poznaním, že na tomto svete už nie je kam utiecť a že už na ňom neexistuje miesto, kam by systém neroztiahol svoje chápadlá a nechal človeka v kľude a spokojne žiť, dokonca ani v trópoch, kde dáva príroda behom roka niekoľko úrod. Zistili sme ale aj, že ľudí, ktorí toho majú dosť a ktorí podobne ako my, odišli z "rozvinutých" krajín, blúdia po svete a hľadajú iný spôsob života, je množstvo.

Necelý rok sme žili aj v Indonézii, konkrétne na Bali. A práve na jednom trhu na Bali bol človek, ktorý tam každý deň predával svoj koláč, ktorý vždy robil z päťdesiatich vajec. A pretože bol ten koláč veľmi dobrý, každý deň sa po ňom iba zaprášilo a za dvadsať minút mohol ísť predajca z trhu spokojný domov. Náš známy, Čech, ktorý tiež žil dlhšiu dobu na Bali, sa ho raz spýtal, prečo ten koláč neurobí z viacerých vajec, veď by ho určite predal a zarobil by viac peňazí. Balijec mal na to iný názor, vysvetlil mu, že viac peňazí nepotrebuje. Zarobí presne toľko peňazí, koľko každý deň potrebuje na pokrytie svojich nákladov a uživenie svojej rodiny a zároveň má istotu, že svoj koláč predá aj ďaľší deň. Preto bude radšej svoj čas tráviť so svojou rodinou alebo ho venuje niečomu inému.

Týmto som sa dostala k pointe svojej úvahy, ktorou je kumulovanie zisku vs. viera, že čo potrebujem, vždy dostanem, že sa nepotrebujem predzásobovať do budúcna, lebo to, čo potrebujem, dostanem práve vtedy keď to budem potrebovať a dostanem toho práve toľko, koľko toho budem potrebovať. Nie je radostnejšie podeliť sa o to, čo mám navyše a pritom vedieť, že moje skutočné potreby budú vždy naplnené? Nepochybne áno. Hovorí sa o tom už v najdôležitejšej kresťanskej modlitbe: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes.."
Viera hory prenáša a zároveň nás oslobudzuje od zbytočných starostí a čo je najdôležitejšie, vedie človeka k Bohu, nie do sveta neustále rastúceho finančného zisku, korupcie a všetkých dôsledkov, ktoré to prináša.

Vo svojom živote už robím iba to, čo skutočne chem, čo ma baví, čo mi robí radosť a čo pokladám za dôležité. Ešte donedávna som nechápala isté princípy, mala som ztrach z nedostatku, ani som nechápala dobre známu vetu z otčenáša o každodennom chlebe. Je pre mňa veľkým obohatením prekladať z angličtiny správy bytostí z vyšších dimenzií a stále viac rozumieť tomu, čo sa nám snažia povedať. Jedna takáto bytosť hovorí napríklad o tom, aké je dôležité nasledovať vnútorné volania a túžby ktoré máme, lebo je to pre nás tá najkratšia cesta k poznaniu.

Iné bytosti zase hovoria o našej potrebe hromadiť: "Ľudia skreslili slovo „potreba“, už to neznamená to, čo potrebujete, ale to, čo chcete. Keď k vám hovoríme a použijeme slovo „potreba“, máme na mysli, že dostanete presne to, čo potrebujete, a dokonca ešte niečo lepšie, ale iba vtedy, keď je to pre vás to najlepšie. A vy, ako ľudia, nemáte k dispozícii to množstvo informácií, ktoré máme my a preto vieme, kedy je to pre vás najlepšie. Sú to vaše zvieracie inštinkty nižšej tretej dimenzie, ktoré spôsobujú, že chcete hromadiť a mať veľa všetkého naraz, pretože si myslíte, že sa vďaka tomu budete cítiť ochránení a bezpečne. Potreba hromadiť kvôli bezpečiu a ochrane znamená iba jednu vec, že nemáte vieru a dôveru v Božský zdroj."

Mili

Komentáre

SalixAlba Krásne a pravdivo napísané.... A ten predavač koláča je veľmi múdry a určite aj šťastný človek. Škoda, že takto nezmýšľa celé ľudstvo....

2021-01-08 17:14:221x

my-design Máte pravdu, ja ale verím, že tak rozmýšľať začne a skôr než bude neskoro ❤

2021-01-08 17:59:41

astra Výborne napísané , múdre a inšpirujúce.... Ďakujem a vzdávam poklonu ♥

2021-01-11 07:14:27

my-design Ďakujem, má radosť, že Vás oslovil ♥

2021-01-11 13:08:21

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

my-design
my-design
54 predaných ks, 28 hodnotení

Reaguje do 2 hodín

Tvorenie je človeku vlastné a my všetci sme tvorcovia do takej miery, do akej sme ochotní to pripustiť. Na tejto stránke by som Vám rada predstavila hlavne svoje obrazy. Ďaľšia naša tvorba vzniká s manželom a s dcérou a nájdete ju pod názvom "huta".

Informácie

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »