Premýšľala som, ako začať. Ako v skratke opísať náš druhý najkrajší deň? Skúsim to slovami môjho teraz už svokra, ktorý nám rád hovorí: "Joooj, vy sce iný..."

Žijeme krátko v malej dedinke na Morave 200 km od celej rodiny a od všetkých kamarátov na Slovensku. Život má ale pre nás častokrát svoje vlastné plány. Takže sa nám rok po tom, ako sme kúpili starší domek kde je stále hromada práce, narodil syn. Preto je svadba náš druhý najkraší deň. Ten prvý už nám totiž pripravil on. ;)

Obaja milujeme tradície, našu krásnu slovenskú ľudovú tvorbu, výšivky, staré trávnice, tradičné zvyky ktoré sa doteraz udržiavajú po dedinách. Také tie maličkosti, ktoré vo vás vzbudzujú pýchu, hrdosť a nekonečnú lásku k rodnej zemi.
Zároveň nás však neskutočne unavuje tá čudná konzumná doba v ktorej žijeme. Vytráca sa zo životov tá jednoduchosť a skromnosť. A nedáva nám zmysel také to slepé nasledovanie niečoho nezmyselného pretože "sa to patrí" alebo " tak sa to vždy robí"
Každý sme iný a hlavne každá nevesta má svoju predstavu o dokonalej svadbe a tak je to správne. Ale veľakrát tomu predchádzajú dlhé mesiace príprav, stresu, dokonca hádok. A to je niečo čomu sme sa chceli vyhnúť. Pretože svadba mala byť o nás, o našej láske o tom, že budeme jedna rodina. O láske k tradícií, ale nie o slepom plnení zvyklostí. Chceli sme to proste inak.

A tak sme si urobili micro svadbu. :) Za svedkov sme mali dve kámošky a dcérku jednej z nich. Na hostine boli spolu s nami už len fotograf a farár. A ako to vyzeralo?
Cestou do kostola sme sa vymkli, tak sme si cestu krátli smiechom a MecGyverovskými tipmi ako sa dostaneme po obrade domov. Pred kostolom si kamarátka všimla, že v dome spolu s kľúčmi zostala aj moja svadobná kytica. Našťastie máme pohotového farára. Utekal v taláre cez celý kostol, aby mi z vázy pred oltárom priniesol aspoň jeden kvet :) Pri sľuboch mi došli slová a prišli na rad slzy pod ťarchou tak krásneho silného zážitku. Len škoda, že nikto nemal kapesník. :D Na choruse nás spevom sprevádzali zboristi z vesnice, ktorých bolo nakoniec viac ako celej svadobnej družiny.
Po obrade nám sused pomohol dostať sa do vymknutého domu. A na dvorku nám nezostávalo už nič iné len sa baviť a užívať si náš deň. Grilovali sme, jedli sme korbáčiky, frgále, moravské svadobné koláče, blbli sme s ďeťmi. Žiadne rozbíjanie tanierov, pokrikov, že polievka je málo slaná, pýtanie nevesty, nekonečného rozvážania výslužiek a pre mňa nepochopyteľných zvykov, či skôr zlozvykov. Proste sme sa vzali a užili si to, spolu s našim synom.
Vlastne... na koniec som si neodpustila hádzanie kytice, ktorá bolá celý deň doma vo váze. Jedinej slobodnej v parte a viete čo?! Uhla potvora :D
No a toto bola tá naša predstava dokonalej svadby

A nakoniec konečne k celému tomu Hand Made. Mám rada pekné veci a myslím si, že som dokonca kreatívna. Len moje ruky nie a nie spolupracovať s hlavou. Takže aj práce na skrášľovaní nášho domova väčšinou vyzerajú tak, že ja som hlava a manžel ruky. A preto som rada, že existuje Sashe a sústreďuje to množstvo šikovných ľudí na jedno miesto, pretože inak by taký ako ja, čo majú obe ruky ľavé mali proste smolu.
Náš hand made bol jednoznačne náš dvorek. Tu sme nechali krv a pot aby sa na svadbe deti mohli hrať pekne na tráve. A stačila len hromada hliny, tráva, kopa dosiek z paliet, pár starých kvetináčov a litre bielej farby. A zodrieť si pri tom ruky samozrejme :) Po večeroch sme ručne našívali led svetielka na starú záclonu aby nám večer na dvorku nad hlavami svietila hviezdna obloha. Ale mali sme svoju jedinečnú svadobnú sálu.
Zvyšok sme museli nechať na šikovných ľuďoch na sashe. Manžel vyšívanú košeľu. Syn ľudové body. Baby vence na hlavu. Obrúčky inšpirované ľudovým vzorom z horného Považia, odkaľ pochádzame. A ja nevesta, na hlave lúčny venček a hlavne úžasný vyšívaný opasok, ktorý mi ochotne upravila pani Maruška podľa mojich predstáv z jedného jej už hotového kúsku. Milujem ten opasok!!! Zostal pre mňa takým symbolom. Pripomína mi našu svadbu a nás, vždy keď si ho beriem na nejakú sviatočnú príležitosť.

No a na druhý deň, keď už bolo po všetkom, potom ako sme sa vyspali a všetko som si upratala, sme zavolali rodičom a oznámili im, že sme sa vzali a že to prídeme s nimi osláviť a zapiť na kolibu :D

A svokrove: "jóooj, vy sce iný..."? No, asi má nakoniec pravdu

Najkrajšia spomienka zo svadby?

Najkrajšia spomienka bolo čítanie sľubov. Ten moment kedy sa z nás stala jedna rodina

Handmade vecička, ktorá si vyslúžila najviac obdivu?

Vyšívaný opasok

Vecičky na svadbu vyrobili

magaela

HenrietaMocova

Atelier-MM

hopahopa

ODMARUSKY

Aha! Niektoré vecičky z tejto svadby nájdete aj na SAShE!

49,30 €

16,90 €

200 €

59 €