Máj na Orave, odkiaľ pochádzam, je nádherný. Príroda sa prebúdza, vtáčiky štebotajú, tráva je žiarovo zelená a svieža. Stromy u starkej v záhradke, obsypané kvetmi (do apríla býva sneh), mi vždy pripomínali nevestičky. Preto, napriek poverám, že svadba v máji prináša nešťastie, sme sa rozhodli pre tento mesiac. Máj je predsa len lásky čas!

V poslednej dobe sa roztrhlo vrece so svadbami kamarátok, takže svadobné trendy som sledovala už nejaký ten rôčik. O našej svadbe som mala celkom presnú predstavu: jednoduchá, romatická (ale nie príliš, aby sa ženích necítil ako slon v porceláne), prírodná. Živé kvety, sviečky, drevo. Našťastie, mala som najšikovnejšiu kamarátku Luciu - rathrak, ktorá vyrába krásnosti, rodičov pripravených pomôcť s výrobou, kopec ďalších ochotníkov a v neposlednom rade pána snúbenca, ktorý priložil ruku k dielu, kde mohol.

O oznámenia, menovky, vinylové nálepky na fľaše a všetky svadobné tlačoviny, kompletnú výzdobu (výnimočnú kríčkami oravských čučoriedok), kyticu a pierko sa postarala Lucia s tímom - presne podľa mojich predstáv. A s veľkou trpezlivosťou zapracovala všetky moje zmeny :) Ocko vyrobil ozdobu na hlavný stôl, stojany na menovky, drevá na stoly a bubliny do fotokútika. Svokor zabezpečil domácu pálenku, ktorá tiekla prúdom, no nikoho z nej nebolela hlava. So snúbencom sme vyrábali pierka, rámy na fotky, vázy a mesiace zbierali časti výzdoby. Koláče sme mali od overených pekárok, korbáčiky, na oravskej svadbe nepostrádateľné, od tety, krížik od ChoralisWoodart zo Sashe.

Najstresujúcejšou, no aj najkrajšou časťou príprav bolo šitie svadobných šiat, na ktoré sa podujala mamina. Hoci nie je krajčírka, kedysi šila aj svoje šaty na svoju májovú svadbu na Orave. Látku sme kupovali na trikrát, strih upravovali štyrikrát, bolerko vyšívali hodiny a hodiny. Nakoniec sa jej podarilo vyčarovať šaty snov - hladké saténové s bolerkom vyšívaným čipkou. Šuštiace a točiace sa, a predsa ľahké a praktické. Dajú sa skrátiť, a nosiť potom aj ďalej. A hlavne sú moje, naše, zrodené z prebdených nocí, dopichaných prstov a lásky.

Počas príprav som rozmýšľala, či všetka tá námaha za to stojí, a či sme sa nemali zobrať s dvoma svedkami. Ale to, keď sa stretla rodina a kamaráti, všetci sa usmievali, tešili a zabávali do rána, ma presvedčilo, že to stálo za to. A že sa oplatilo investovať do svadby ruky a dušu.

Za krásne fotky ďakujeme - Ján Mikulovský

Najkrajšia spomienka zo svadby?

Keď z nás po svadobnom tanci opadol stres a ostala len radosť, že sme spolu.

Handmade vecička, ktorá si vyslúžila najviac obdivu?

Svadobné šaty