Náš májový výnimočný deň sa konal v krásnej zrekonštruovanej sýpke vo Finticiach pri Prešove. Táto sýpka, plná historických obrazov a artefaktov si už sama o sebe nepýtala veľa ozdôbok a dekorácií. K dokonalosti nám však chýbali krásne lúčne kvety a zeleň, aj kúpené, aj z májovej lúky nazbierané, ba dokonca aj od babky či jej tety susedy odtrhnuté. Budúca švagrinka je študujúca záhradná architektka, preto bola pomoc jasná, moja lúčna predstava, jej výber a spracovanie za aranžérskej pomoci aj ostatných ženských členiek rodiny. Čo chýbalo, to sa nazbieralo. Máj nám tak ponúkol brečtan, orgován, vŕba krásne konáriky ... Cypruštek bol v hosťovských pierkach, lúčne miš-maš kvety vo vázach na stoloch, v mojom svadobnom venci na hlave, v kytici, či vo vencoch v sále, brečtan zas obopínal vstupné zábradlie, či lem pódia, na ktorom sme sedeli. Moja vlastná robota boli rukou písané menu karty, menovky vsadené do korkových vínnych zátok, ručne maľované svadobné poháre, s pomocou maminky zas akvarelom maľované čísla stolov, mašľami zdobené stoličky a s mojím mužom zas spoločne vyrobené svadobné oznámenia. O šatách som mala takú mladistvú vílovskú predstavu, ktorú mi dokonale zhmotnila maminka mojej svedkyne a bola som uchvátená. Akurát sme si sami nenavarili a nenapiekli, ani nezahrali :), to sme už prenechali na profesionálov. Ohlasy na našu lúčno-vidiecku májovú svadbu boli viac než pozitívne, na čo sme nesmierne hrdí a dojatí :).

Najkrajšia spomienka zo svadby?

Jednoznačne dychberúce úchvatné 45minútové folklórne svadobné vystúpenie - čepenie, fľaškový tanec, rozlúčková pre mamičky, ktoré zožalo nesmierny úspech, nakoľko svadobčania boli z rôznych kútov Slovenska a nič podobné nezažili. Dokonca jeden francúz, ktorý bol tak nadšený, že svadbu chce jednoznačne na Slovensku :)

Handmade vecička, ktorá si vyslúžila najviac obdivu?

Asi celkový styling nevesty - šaty, kytica a veniec, celý vílovský "dizajn" :), no ale keď už musím uviesť jednu, tak moje vílovské šaty.