Bol február a bola zima. Mám celkom rada toto obdobie, lebo zima už pomaly končí a jar ešte nezačala. Totiž, keď už začne, tak toto krásne obdobie preletí tak rýchlo, že to ani nestíham sledovať.
Ale teraz ešte stále na tú chvíľu čakám a to mám rada :-)) Len to nesmie trvať príliš dlho.
Vonku bola zima a ja som sa pripravovala na jar... Ukážem vám, ako som prestierala a prestierala...maľovala a šila...
Bielych jarných kvietkov je neúrekom. Na prestieranie som vybrala tieto...
Na svojich 5 minút slávy si počkal aj kávový servis zo 60-tych rokov, ku ktorému som namaľovala čiernobielu štólu.
Moja "večná" téma trávy, lúky a burinky v zelenom prevedení...
...a s lúčnymi kvietkami.
Keďže som po nedávnych silných mrazoch nenašla v záhrade nič kvitnúce, kúpila som si ďalšie primulky. Asi stodvadsiate :-) Rozvoniavali mi tu na stole a tak som neodolala a zvečnila som ich..
Na niektorých fotkách si možno pozorné oko všimne, že toto jarné fotenie na konci februára sa uskutočnilo pod stromčekom... Bol taký životaschopný, dokonca začal aj rašiť a tak tu pobudol 2 mesiace. Tento rok sme sa ani veľmi netrápili nad ozdobami, keďže bol obsypaný šiškami.
Pred časom som mala plán, že do konca februára budem so žurnálom hotová. V našej obci sa ale bohužiaľ stalo niečo, čo otriaslo celým Slovenskom a píše sa o tom aj vo svete. Prečítala som snáď všetky články, rozhovory, komentáre, pozrela som si tlačovky a bola som touto ohavnou vraždou tak isto zhrozená, ako vy ostatní.
Ako veľmi by som si želala, aby sa tento zločin nikdy nestal a všetci by sme teraz riešili len studené, sychravé, mokré, či suché predjarie...
.