Nie je to tak dávno, keď som vytiahla zo šuflíka zabudnuté akvarelky a začala som maľovať kvety. Teda niečo ako botanické obrázky, v ktorých som sa konečne našla. Nakreslila som ich kopu, veľmi ma to baví. Niečo iné je to ale s kyticami. Tie oveľa radšej fotím, ako maľujem.

Natrhala som ich a nafotila už dosť, z rôznych príčin..

1. - pre fotenie (veľa)
2. - pre milých ľudí k sviatkom ( pravidelne)
3. - pre botanické kresby (veľmi často) 
4. - pre svoju radosť (dosť málo :(

Preferujem maľovanie kvetov podľa "živého" originálu, alebo zo svojich detailne nafotených záberov. Preto to na mojom stole niekedy vyzerá aj takto ..

Práve je sezóna a tak ako každý rok, niečo stíham zachytiť, ale veľa kvetov mi "utečie".  A ja sa znova utešujem, že ich budem maľovať o rok. A možno keby som toľko nefotila, stihla by som viac maľovať ;-)

Pár kytíc, ktoré som zo spomínaných príčin nafotila, som vybrala zo svojho bohatého archívu a ponúkam k nahliadnutiu..
Pred časom som v staršom žurnáli o našej "margarétkovej" lúke spomenula, že sa tie nevernice margaréty od nás odsťahovali k susedke. Veľký návrat stratených margarét sa tento rok síce nekonal,
ale pár sa ich predsa len objavilo aj u nás... no, ale z tých som kyticu nerobila. :-))

Ale bolo aj tak z čoho vyberať..

Čarovné je aj spojenie lúčnych a záhradných kvetov.

Aktuálne je lúka pokosená, lebo naši psi z nej už nevedeli trafiť domov. :)) Ďalšie kytice som ukoristila za humnami, alebo pri cestách.

Stačí vystúpiť z auta a kochať sa, alebo pár kvietkov odtrhnúť. Škoda, že ich životnosť nebýva dlhá.

Záhradné kytice sú tiež zaujímavé a hlavne kráásne voňajú 

Kvetom pridáva na kráse sklo, aj keď sú to len obyčajné fľašky, fľaštičky, zaváraninové poháre, laboratórne sklo.. 

V záhrade som raz vykopala túto starú, 13cm fľaštičku. Nebolo by to nič zvláštne, keby sa na území okolo dediny nenašiel aj medený kríž z čias Veľkej Moravy. ( Pamätáme si 10 korunovú mincu). Možno aj ja v záhrade raz objavím niečo vzácnejšie ;-)  keď sa v nej už toľko rýpem.

Zaujímavým a milovaným kúskom v mojej zbierke je táto perleťovo modrá váza zo 60tych rokov. Totálne nepraktická (len veľmi ťažko sa v nej kytička udrží a hneď sa jej chce rozpadávať na všetky strany.) Asi preto sme mali túto vázičku doma skoro stále prázdnu. 

Nakoniec, ale predsa, som sa dostala aj k mojej výtvarnej tvorbe. Keďže v nej väčšinou vychádzam z prírody a hlavne z kvetov, veľa váz fotím aj s mojimi výtvormi. 

Trávy sú krásne, toto leto som ich veľa pozorovala a nafotila. Prvá a skoro posledná kytica z tohto žurnálu je tzv. pracovná, ale stačilo, že na ňu zasvietilo to správne svetlo a musela som si aj ju odfotiť takú strapatú..nestihla sa predtým upraviť. :)

Trávy ma inšpirovali aj k namaľovaniu týchto obrázkov.. v lúke I. a v lúke II

 

Po dokončení žurnálu som s hrôzou zistila, že som sa dostala do kategórie "strašidelne dlhý žurnál" :)

Ale ak ste ho niekto dopozerali až sem, ďakujem vám.. a ďakujem aj mojim milým kamarátkam...Adke za čas a pomôcky. :) a Marike za to, že som mohla byť pri tom, keď likvidovala staré šabraky. :)

A pre tých, čo čakali pri prečítaní názvu Kytice Erbenovu báseň, je tu aj malinká kytička mateřídoušky.. 

.