Už dlhšie som mala túžbu niečo nové napísať, len akosi nebolo o čom. Nuž a včera sa to stalo. Za jediný deň sa toho udialo toľko, že hoc už idem asi na baterky, musím Vám napísať príbeh jednej vsadky ešte dnes.

Celé to začalo tým, že som oboch mojich synov nosila a toho mladšieho občas stále nosím. Podporujem v tom aj iné ženy, takže som (si) minulý rok po presťahovaní do nového domova založila Podpornú skupinu dojčenia a nosenia. Odtiaľ prišiel koncom októbra prvý dopyt - " Vedela by si mi ušiť zateplenú vsadku na nosenie?". Nuž, skúsim. Veď som si ušila jednoduchú nezateplenú do mojej softshellovej bundy. Tak prihodíme nejaké vrstvy a bude to :D

Pre tých, čo nevedia, čo je to vsadka, je to obdĺžnikový látkový diel na rozšírenie bundy, aby sa pod ňu zmestila mamina aj s dieťaťom v šatke, či nosiči. Vsadka sa k bunde prizipsuje vďaka dvom identickým zipsom -  jeden je všitý do bundy a druhý je na samotnej vsadke. Pre ušitie vsadky teda potrebujem na pár dní Vašu bundu, aby som mohla ušiť vsadku na mieru a tiež všiť zips.

Prvá zimná vsadka sa vydarila. Tak som sa hrdá nafotila, otestovali sme vsadku aj s mojim 1,5 ročným synom a fotky som zavesila kde sa len dalo :D

Moja mamina vyhlásila, že by som to mohla rozbehnúť vo väčšom. "Čo ja viem, uvidíme," odpovedala som neisto.
Do týždňa ma ďalšia kamarátka žiadala o ušitie vsadky. Ešte ani nebola hotová, už mi prišla objednávka na ušitie vsadky pre maminku až do Kysaku. Páni, povedala som si. Bunda z Kysaku ešte ani nedocestovala, už ma oslovila pani z našej obce, že má záujem o ušitie. Bola som nadšená. Plány na ušitie dvoch vsadiek za jeden víkend (!) pri dvoch malých deťoch (!!) mi skrížila choroba. Uf, nejako som to dobojovala a verila sa, že vďaka teplému záveru novembra bude mať pani suseda so mnou strpenie. Odvďačila som sa jej tým, že som zas o trochu vylepšila postup, aj konečný výsledok. Nadšenie bolo na oboch stranách :) To bolo minulý piatok. Od toho dňa som začala viac a vedome ďakovať za všetky skvelé veci, ktoré sa diali:

• syn spal poobede 2 hodiny = mama zatiaľ šila alebo háčkovala ako dračica,
• ďakovala som za uzdravenie všetkých soplošov vrátane mňa,
• tešila som sa z toho, že sa budú ďalšie detičky môcť nosiť aj napriek blížiacej sa zime
• viac som sa hrala s mojimi synmi, lebo som vedela, že mi to potom "oplatia" časom na tvorenie.

Cez víkend sa mi ozvala kamoška, ktorá toto celé vsadkovanie začala, že aj jej kamoška potrebuje vsadku (každá nosiaca mamina pozná aspoň jednu ďalšiu "nosnicu" :D ). Super, tešila som sa. Víkend neskončil, a ja som mala istú ešte jednu objednávku. V pondelok večer som si nastrihala látku na vsadku a tešila sa, ako budem šiť.
Nuž a potom prišiel utorok 29.11. a ja som sa nestačila čudovať. Ráno som si našla v správach hneď dve objednávky. Rýchlo sme sa so ženami dohodli a ja som ďakovala a ďakovala, aká to hojnosť sa na mňa valí. Potom mi doprial aj syn a spal viac, než sme sa "dohodli". Za božských 2 a trištvrte hodiny som ušila takmer celé dve vsadky objednané cez víkend. Chýbali už len zipsy. No a kým sme išli v tento deň spať, prišli ešte ďalšie dve objednávky. To už mi bolo vážne skoro do smiechu, lebo vždy keď mi cinkol mobil, tak prišla objednávka :) Večer o 11 som si povedala, že by hádam už aj stačilo :D

Chcem sa týmto poďakovať všetkým maminám, ktoré mi na pár dní zverili svoju bundu. Sľubujem, že Vám vrátim tú správnu :D a s vsadkou, ktorá je šitá poctivo a s láskou.

P.S.: Mami, .ma.ta.cha ďakujem za podporu. Som rada, že si mala pravdu.