Tvoriť je možné vždy, keď využívame inteligenciu
17.01.2013 / Petra Švorcová


Tí, ktorí uverili mýtom o tvorivosti, sú presvedčení, že len niektorí z nás sú kreatívni. Prieskumy dokazujú, že je to nezmysel. Každý z nás má v sebe tvorivý potenciál. „Keby sme ho nemali, tak nedokážeme ani prejsť cez obyčajný peší priechod,“ tvrdí spisovateľ Daniel Hevier vo svojom blogu. Celý náš život je o kreativite. Tá má však aj svoju temnú stránku.
„Život nie je hotový výrobok, ktorý si môžete kúpiť. Máte taký život, aký si vytvoríte. Najskôr mu musíte dať zmysel. Musíte mu dať farbu, hudbu a poéziu, musíte byť tvorivý. Až potom budete žiť,“ tvrdí duchovný učiteľ Osho. Kreativita však nie je iba abstraktný pojem v akomsi duchovnom učení. Má aj svoj ekonomický význam.
TVORIVOSŤ V KRÍZE. Uznávaný odborník v oblasti kreativity a inovácií v podnikaní sir Ken Robinson tvrdí, že tvoriť je možné vždy, keď využívame inteligenciu. Vo svojej knihe Out of our minds (Z našich myslí) uvádza ako príklad tri rôzne firmy. Zatiaľ čo spoločnosť Apple je výnimočná v inováciách, najväčšia maloobchodná sieť na svete Wal-Mart nepriniesla žiaden nový produkt. Inovatívna je v systémoch. Do tretice K. Robinson spomína sieť kaviarní Starbucks. Aj keď ľudstvo poznalo kávu storočia pred vznikom Starbucksu, značka vytvorila okolo pitia kávy úplne novú kultúru.
V čase silnej konkurencie je podľa K. Robinsona o to dôležitejšie prichádzať s novými nápadmi, kreatívne riešiť každodenné problémy a myslieť inak. Potvrdenie nachádza aj v minulosti. V rozmedzí rokov 1988 a 1998 došlo vo Veľkej Británii podľa jeho odhadov k desaťnásobnému zvýšeniu financií, ktoré produkoval kreatívny priemysel. Zamestnanosť v tomto odvetví vzrástla o viac ako tridsať percent. A to všetko na pozadí takmer nulového rastu ekonomiky. „Som presvedčený, že kreativita je po vode, potravinách, rope, medikamentoch a zbraniach strategickou surovinou tejto doby a nadchádzajúce desaťročia prežijú iba tí, ktorí dokážu byť tvoriví,“ dopĺňa túto myšlienku spisovateľ Daniel Hevier na svojom blogu. Výzvou súčasnosti teda nie je ani tak svoj tvorivý potenciál odhaliť, ako ho rozvíjať.
PRÚDY MYŠLIENOK. V marketingovej či reklamnej brandži je pozícia kreatívca považovaná takmer za kráľovskú. Dalo by sa teda povedať, že Pavel Horňák je „kráľom kreativity“ už dlhé roky. Aj keď sedí za svojím stolom vedúceho Katedry marketingovej komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a o svojej praxi v reklame neprehodí ani slovo, z kreativity ho začnete upodozrievať veľmi rýchlo. Prezrádza ho prúd myšlienok. Na konto svojich kníh o reklame, etike či fantasy poviedok plánuje pripísať aj jednu o kreativite. Stále však uvažuje nad tým, či z nej urobí tú najmenšiu knihu na svete alebo najväčšiu. Či dá namiesto úvodu záver a namiesto záveru úvod. Baví ho hrať sa s myšlienkami.
„Ak niečo vymyslíte a budete trvať na tom, že to je dobré, tak to je podľa mňa dogma. Proces tvorby je hra. V procese je tá najväčšia tvorivosť, nie vo výsledku,“ hovorí P. Horňák. Kreativita je podľa K. Robinsona o práci na myšlienkach. O ich spracovaní do najlepších možných foriem a zvažovaní toho, ktorá funguje najlepšie. „Kreativita čerpá zo zručností, vedomostí a kontroly. Nie je to iba o tom, nechať tvorivosť prúdiť, ale tiež o tom, ako ju uchopíte,“ tvrdí K. Robinson vo svojej knihe. P. Horňák nachádza paralelu aj v reklame, keď hovorí, že z úžasného nápadu môžete ešte urobiť zlú reklamu, ale zo zlého nápadu dobrú reklamu neurobíte. Realizácia nápadu je dôležitá.

STRATÉGIA WALTA DISNEYHO. „Tvoriví ľudia preferujú chaos, v ktorom môžu robiť poriadok,“ myslí si P. Horňák a jeho slová potvrdzujú aj výskumy. Kreatívca v sebe opäť nezaprie, keďže upratal chaos v marketingových pojmoch. Je autorom prvého slovenského slovníka reklamy. „Odvážni ľudia sú kreatívnejší, lebo sa neboja sklamania či neúspechu. Nemajú strach z toho, že ich druhí vysmejú. Pustia sa do realizácie toho, čo vymyslia,“ hovorí Pavel. Spomína na to, keď ako mladé ucho prišiel s dvomi amatérskymi poviedkami za Milanom Markovičom, aby ich zaradil do svojej rozhlasovej relácie. M. Markovič sa naňho začudovane pozrel, veď niektorí autori písali aj rok pravidelne, kým ich diela použil. Pavlova obhajoba vlastnej odvahy bola prostá: „Ale tieto sú dobré.“ Jednu z poviedok mu krátko na to skutočne aj odvysielal.

Jednou z bariér, ktoré brzdia tvorivosť, je práve strach. Ďalšími sú napríklad neschopnosť hrať sa s myšlienkami, časový stres, pesimizmus, zlá kondícia či sklon ku kritizovaniu. Hoci kritizovanie je bariérou tvorivosti, zdravý kritický pohľad úspešnej realizácii kreatívnej myšlienky iba pomôže. Využíval ho napríklad filmový producent Walter Elias Disney, zakladateľ a majiteľ filmovej spoločnosti Walt Disney. „Ak sa chcete niekam dostať, musíte mať víziu. Niečo inšpirujúce a možno aj bláznivé, pretože vo svete fantázie sa medze nekladú, dovolené je všetko. Na to, aby ste svoju víziu zrealizovali, musíte sa pozrieť aj na to, aké máte schopnosti a možnosti, aby ste ju uskutočnili. Potom by ste sa na svoju myšlienku mali pozrieť z pozície konštruktívneho kritika, ktorý hľadá, kde by to mohlo zlyhať,“ približuje stratégiu W. Disneyho Andy Hošták, tréner neurolingvistického programovania a riaditeľ NLP Inštitútu.

KREATÍVNY ČI NIE?

Nejde však iba o akúsi nefunkčnú filozofiu, ale o techniku, ktorou A. Hošták pomáha rozvíjať kreativitu aj vo firmách. Neočakávaný návštevník by tak zrejme ostal v pomykove, keby v jednej miestnosti objavil skupinku ležiacich a snívajúcich vizionárov, v druhej za stolom sediacich a horlivo diskutujúcich realizátorov. Do tretej miestnosti by sa pravdepodobne pomedzi prechádzajúcich sa kritikov ani nedostal. „Proces trvá dovtedy, kým sa nedohodnú,“ vysvetľuje A. Hošták. Rovnako to funguje aj s jednotlivcom, ktorý mentálne aj fyzicky zaujme jednotlivé polohy.
Názor, že každý z nás je kreatívny, znie síce lákavo, ale napriek tomu sa mnohí stotožňujú s tým, že kreatívni nie sú. Podľa P. Horňáka je jednou zo základných charakteristík tvorivého človeka, ktoré vychádzajú z dvadsaťročného prieskumu kreatívnych osobností, práve to, že človek sám seba za tvorivého považuje. A. Hošták túto myšlienku dopĺňa slovami: „Záleží na tom, čomu sami veríte. Ak ste presvedčení, že kreatívni nie ste, tak budete venovať pozornosť logike a faktom.“ Postupne sa tak dostáva k tomu, že veľa ľudí robí prácu pre peniaze a nie preto, že ich napĺňa. Nemajú pre ňu nadšenie, teda do nej neprinášajú tvorivosť. Ak sa nevenujú kreatívnej činnosti ani po pracovnom čase, tvorivosť ochabne. „Kreativita je súčasťou každého z nás. Už len tým, že si predstavíme, kde na dovolenke sme a ako sa tam cítime, už tým tvoríme. Ale ak tvorivosť nerozvíjate, zakrpatieva. Tak ako svaly,“ dodáva A. Hošták. Ako príklad používa umelcov, ktorí sú spoločnosťou považovaní za kreatívne osobnosti. Tí najlepší z nich trénovali dlhé roky.

TEMNÁ STRÁNKA KREATIVITY.

O tom, že nie sme kreatívni, sa často presvedčíme sami. A ak nie sami, tak nás o tom nevedomky presvedčí naše okolie. O zvyšok ilúzií prídeme v dospelosti. A. Hošták v rámci seminárov využíva ešte jednu techniku, ktorá pomáha objaviť a bez zábran precítiť tvorivý potenciál. Ľudia zažívajú určitý druh tranzu, pretože v ňom dávate kreativite veľký priestor. „Vedomá myseľ sa vypne a myšlienky bez zábran prúdia. Je to o zážitku, o novej perspektíve a o tom spoznať, že niečo také v nás je,“ približuje A. Hošták. Plynulo tak prechádza k ďalšej téme, ktorú pochybovači v diskusných fórach radi otvárajú. Kde končí originalita tvorivosti a začína kopírovanie? „Keby sme nenapodobňovali, nevieme lyžovať, kresliť, šoférovať ani si umývať zuby. Všetko by sme vymýšľali odznova. Kreativitu nám dáva istota v základných zručnostiach. Cez ne si vytvoríme vlastný štýl,“ hovorí A. Hošták. Pretože tvoriví ľudia sú iní ako ostatní, P. Horňák dodáva: „Kreatívne osobnosti môžu inšpirovať tým, ako zmýšľajú.“ Podľa amerického profesora psychológie a behaviorálnej ekonómie Dana Arielyho a profesorky Francesci Ginovej z Harvard Business School to má aj svoje následky. Vo svojom prieskume predstavili temnú stránku tvorivosti. Kreativita podľa nich nesúvisí iba s novými myšlienkami a inovatívnymi riešeniami problémov, ale aj s neetickým konaním, nečestným správaním či tendenciou hovoriť lži. Na súvislosť medzi kreativitou a nečestnosťou pritom poukazujú aj filmy. Typické sú postavy diabolských hrdinov ako napríklad Lex Luthor, vysoko inteligentný šialený vedec, túžiaci po moci a neustále sa snažiaci zabiť Supermana, aby získal vládu nad celým svetom.

PANNY Z FIDŽI.

„Tak ako tvorivá osobnosť aj kreatívne myslenie môžu viesť k tomu, že človek začne poľavovať vo svojich morálnych zásadách či etických štandardoch, najmä ak sa aktivizuje vlastný záujem,“ tvrdia autori. Dokázali, že účastníci prieskumu s vysokou mierou tvorivosti podvádzali podstatne viac ako tí menej tvoriví. A kreativitu využívali aj na to, aby svoje sebecké konanie obhájili.
P. Horňák spomína na amerického šoumena a biznismena Phineasa Taylora Barnuma. Aj keď žil v 19. storočí, dalo by sa od neho čo-to o kreativite naučiť. Aj o jej temnej stránke. „Vyrábal noviny, do ktorých písal všetky články úplne sám pod rôznymi menami. Tiež si kúpil černošku a predstavil ju ako pestúnku Georgea Washingtona. Vo svojom múzeu rarít vystavil kostru ryby s hlavou opice a prezentoval ju ako morskú pannu z Fidži. Keď všetky noviny písali, že ide o podvod a zákazníkov ubúdalo, začal písať články o tomto podvode aj vo svojich novinách. A zákazníci zase začali prichádzať, aby sa pozreli na ten slávny podvod. Prezentoval Darwinovu teóriu vývoja človeka s tým, že priviezol z Afriky černocha a tvrdil o ňom, že to je ten chýbajúci článok medzi človekom a opicou,“ opisuje jeho excesy P. Horňák so smiechom. Na vysvetlenie dodáva, že na kreativitu treba mať nové nápady, intuíciu i odvahu.
Duchovný učiteľ Osho dokonca tvrdí, že človek môže byť tvorivý iba vtedy, ak je individualita, pretože ako súčasť davu tvorivý nikdy nebude. Podľa neho sa musí vymaniť z kolektívnej mysle, pretože aj „takzvaní idioti sú múdrejší ako idiotizmus kolektívu“.

http://profit.etrend.sk/kariera/kreativita-nie-je-cierno-biela.html