Lívia K. » Blogy / 2020-01-25 17:00:02 /  4 komentáre / 35 lajkov

Už dávno síce nie som zasnený teenager, no napriek tomu sa mi jedna vec stáva v živote pomerne často. Očakávam, že veci budú také, ako si ich vysnívam v hlave. A potom ma veru ten život občas prekvapí, keď to tak nie je. Niekedy dá život človeku jemnú facku, niekedy ho prepleskne po hlave a niekedy je to teda je to riadna šupa. 

Pre mňa tou "šupou" bolo pri narodení nášho prvého dieťatka dojčenie. Predstavovala som si ho ako z tých pekných obrázkov, ktoré človek vidí všade v časopisoch s detskou témetikou. Ďietko pekne leží, pije mliečko a mamička sa spokojne usmieva. Ha, no jasne! Prečo mi nikto predtým nepovedal, že to môže tak preukrutne bolieť?! A že Vás dieťa najprv kadejako ožužle, kým sa naučí prisať a potom tretinu aj tak vygrcne, bo sa prejedlo - to tiež nik nespomínal. Plač a krik - s tým sa u nás prvé 2 mesiace spájalo dojčenie. Môj plač a synčekov krik, aby som bola presná. :) Našťastie sa to časom upokojilo. 

Prečo Vám to ale píšem? Lebo verím, že tehotenstvo a dojčenie je pre ženu veľká zmena. Krásna, to áno, ale je to aj zmena vyžadujúca množstvo obetí zo strany matky. A preto, si u nás v "lubime" myslíme, že dojčiaca mamička si zaslúži byť v pohodlí, kým prežíva - nuž nazvime to "široké spektrum emócií". :)

Ak sa Vám niektoré z našich noviniek pre dojčiace mamičky páčia, budeme radi, ak navštívite náš obchodík na sashe. :)

Pekný deň a veľa mliečka želáme. :))))

Lívia