Neviem prečo je to tak, ale vždy, keď som dávala inzeráty, že darujem mačiči, najprv odchádzali z mačacej škôlky kocúrikovia.

Aj tentoraz to bolo tak, tradícia zostala zachovaná.

Ostali mi dve kočky na ocot????

Nie , nie , zatiaľ mi ostali pre radosť. Tieto dve mazlošky mi každé ráno robia dobrú náladu, keď ma vítajú s otáznikmi na chvostíkocha a každá mňauká v tom svojom rytme, daj mi jesť , daj mi jesť.Poď ma hladkať, poď sa hrať.

Kávu už pomaly môžem popíjať vonku pri stole pred domom, oteplilo sa , čo je super. A ranná káva v dome nechutí až tak dobre ako tá vonku pri slniečku.Popri tom mi tieto dve šantivky robia spoločnosť a vymýšľajú mačacie vylomeniny.

Až také, že Elly - bieločierna kočica včera vyfasovala šupu od včely alebo osy rovno nad oko.

Za chvíľku napuchla, očko sa jej zavrelo, líčko navrelo a vyzerala, akoby jej na hlave pristálo Jumbo, nie drobný bodavý hmyz. Ale aj to je škola života a už vie, že tie pruhované štipľavé potvory treba nechať na pokoji.Očko našťastie odpuchlo, ponaučenie zostalo, lebo dnes už veľmi opatrne očumovala hmyzy na púpave.

Tak si ich teda ešte užívam, lebo už sa  mi  ozývajú záujemcovia o tieto dve kočky, je rada na mne, aby som vycítila a našla tých správnych budúcich majiteľov.

Na foto: Elly bieločierna- zatiaľ jediná mačička, ktorej som raz ako maličkej zo srandy povedala laškúnik- tak si ľahla a robí to doteraz od malička, kto vie, čo jej to slovo evokuje.

Viki- sivá, pruhovano-bodkovaná malá divoška po babke Leuši, ktorá  krásne vyspevuje , hlavne ráno, keď ma víta v dielni.

Bodaj by som nemala pekný deň.