V našej záhrade býva jež.

Presnejšie mama ježica s tromi deťmi. Nevieme ako sa tam dostala, lebo záhrada je oplotená, cez pletivo by sa neprepchala. Ale bola tam a s ňou aj tri mláďatá. Našťastie sme ich našli skôr ako naša fenka. Vlastne, možno to bolo aj jedno, lebo ako sme zistili, má pred pichliačmi celkom rešpekt. Aj tak sme sa rozhodli pre istotu rodinku presťahovať.

Takže operácia prebehla nasledovne. Natiahla som rukavice a pochytala rodinku.

Potom som sa vypravila vom na pole. Moja predstava bola, že ich vyložím v lesíku pri potoku, ktorý tade tečie. Ježure sa preprava veľmi nepáčila a celou cestou sa snažila vyliezť z vedra a zmiznúť. Keď som jej to nedovolila, urazene fučala a dupala. Na mieste som zistila, že potok je vyliaty a všade je voda....zistili to hlavne moje tenisky. S po členky mokrými nohami som hľadala vhodnejšie miesto. Myslela som, že v tomto chrastí by sa mohli udomácniť.

Prebojovala som viac do stredu. Aby chudáčkovia neboli nikomu na očiach a mali kľud. Žiaľ, to miesto nie je také opustené ako som si myslela. V strede som našla veľký čierny fľak. Myslela som, že tam niekto vylial zvyšok asfaltu, no z omylu som sa prebrala, keď som tam vstúpila. Bola som po členky v niečom strašne smradľavom. Vyzeralo to, že tam vyviezli močku z neďalekého kravína. To som už strácala so sťahovaním trpezlivosť. Ani som sa už veľmi nesnažila hľadať ďalšie vhodné miesto na ježie obydlie. Nech si nájdu domov sami!

Ešte sa rozlúčim s maličkými a idem domov, pre dnešok už dobrodružstva stačilo.