Dlho som váhala so vstupom do Sashe priestoru. Nechcelo sa mi veci fotiť, popisovať, vkladať a tiež som nevedela, aké meno zvoliť, aby ma po pár dňoch nemrzelo, čo za hlúposť som to vymyslela. Dnes som rada, že som si vo veciach urobila trochu poriadok, mám ich zdokumentované a vystavené, alebo archivované. A to meno...jednoducho keramika, koráliky, takže kekora.

Lenže pointa prišla až potom. Neviem síce po maďarsky, ale náhodou som prišla na to, že kék óra je v maďarčine modrá hodina. Pátrala som, čo to znamená a či to napríklad nie je niečo podobné, ako modrý pondelok. Nakoniec som zistila, že tento výraz používajú fotografi. Nazývajú tak časť dňa, keď sa stmieva, pouličné osvetlenie je už zapnuté, ale skutočná tma ešte nie je. Modrá hodina je pre nich čarovný čas. Pre mňa taký nastáva, keď sa zatvorím do svojej dielničky.

So svojím menom som spokojná. A nabudúce možno napíšem niečo o modrom mesiaci.