Už dlhšiu dobu som sa chystala niečo urobiť s nudným, monotónnym balkónom, ktorý sme využívali doteraz klasicky – na sušenie prádla, prípadne som si občas dovliekla stoličku z kuchyne a vypila som si na ňom kávičku a prečítala časopis. Balkón je spojený s kuchyňou ladenou do modra, tak som sa rozhodla, že bude tak trošku farebne prepojený. A keďže sme toto leto po dlhom čase neboli na prímorskej dovolenke, musím uznať, že mi to dosť chýbalo, preto som sa rozhodla priniesť sem aspoň trošičku prímorskej atmosféry.
Balkón bol úplne strohý, chýbalo na ňom akékoľvek sedenie, kvety, dekorácie (boli tam len dve veterné vrtuľky), skrátka, nebolo tam nič okrem satelitu, antény a káblov, ktoré tam, žiaľ, ostať museli . Ale hoci je pomerne úzky, je slnečný a je z neho krásny výhľad na dedinku i na kopce a lesy v okolí. Nedávno bol spolu s ostatnými balkónmi v dome maľovaný na oranžovo.
Keďže sme nechceli investovať do nového nábytku, rozhodla som vrátiť trochu života starým, odstrčeným, prípadne nepoužívaným kúskom, ktoré som vytiahla z pivnice, oprášila ich a pustila som sa do práce.
Najprv som z vnútornej strany natrela zábradlie – pôvodne tmavohnedé – na modrobielo. Potom som rovnakou farbou na drevo natrela aj dve staré, dosť zničené stoličky, ktoré môj manžel predtým trochu spevnil a následne obrúsil. Zámerne sme nechali na nich aj staré nátery, bolo ich tak veľa, že úplne odstrániť by ich nebolo jednoduché.
Na stoličky som položila dva tenké sedáky (plánujem si ešte ušiť nejaké pekné ladiace návleky).
Natrela som aj nudný drevený stojan na kvety, na ktorom som vymenila pôvodnú drevenú úchytku za keramickú.
Do rohu balkóna som umiestnila pár kvietkov. Dva som šupla so prúteného koša, ktorý raz mamina vyhrala v tombole a nemal u nás žiadne využitie. Ďalšie dva kvietky v bielych črepníkoch som položila na vynovený stojan. Juuuj, ten ale ožil ;-)
Na balkóne sa povaľovali dva modré lampášiky, ktoré som kedysi dávno kúpila za pár centov v nejakom výpredaji. Dozdobila som ich aspoň washi páskou a zavesila ich na steny.
Na parapet som už len dala dva črepníky, ktoré som pred rokmi vyrobila v dekupážovom ošiali a doteraz sa tiež nikde veľmi neohriali. Do menšieho som vložila moje prvé vlastnoručne vypestované a vysušené levandule ;-)
Na stenu som ešte zavesila biele srdiečka – doteraz nikde nevyužité a na podlahu som prestrela dva behúne.
S manželom sme na bočnú stenu zavesili bielu policu, ktorú som pôvodne mala nad pracovným stolom. Samozrejme, chýba nám ešte nejaký stolík. Plánujem ho urobiť z dosky, ktorá nám ostala po vyrezaní okrúhleho kuchynského drezu. Na vrch by som veľmi rada skúsila urobiť nejakú mozaiku, tak uvidíme, či sa podarí (možno sa objaví v niektorom ďalšom žurnáliku : -) A v jednom časopise s kreatívnymi nápadmi som zazrela krásny návod na výrobu majáku z lampášika a viacerých črepníkov, ktorý určite vyskúšam vyrobiť.
Všetko, čo som na skrášlenie balkóna použila, som našla v podstate nevyužité doma. Jedinou investíciou teda bola plechovka modrej farby. Z mini prerábky mám teda radosť nielen ja a manžel, ale aj moja peňaženka ;-)
A nakoniec ešte pár fotiek, ktoré vysvetľujú názov žurnálu – Sidi Bou Said v Tunisku je naozaj prekrásna tradičná dedinka s čisto modrobielou architektúrou. Tak sa pokochajte, zatiaľ čo ja si idem vypiť karibskú ľadovú kávičku na náš „staronový“ balkón ;-)
P.S. : Ak by ste si takú fajnovú kávu chceli tiež dopriať, nie je nič jednoduchšie: Zmiešate dva kopčeky vanilkovej zmrzliny s vychladenou kávou, pridáte trochu bieleho rumu, vyšľaháte a je to ;-)