Domov » Žurnál+ » Autor: Petra Hurajová

Žurnál+

Japonsko – tento krát o výstupe na Fudži II.

Petra H. » Osobné Blogy / 2014-01-29 18:51:01 /  9 komentárov / 22 lajkov

...nasadili sme si čelovky a konečne sme vyrazili do tmy. Terén bol prvú pol hodinku takmer rovný, no od istého bodu sme začali stúpať už len do kopca. Keďže sme kvôli včera spomínaným peripetiám dorazili neskoro, nešli sme už v zástupe ľudí, ako to tam bežne býva, ale kráčali sme si vlastným tempom takmer úplne sami, občas nás ktosi obehol alebo sme my obehli nejakú tú dvojicu alebo malú skupinku. Našli sa tam aj vlci samotári (napríklad náš spolucestujúci z taxíka). Kým sme si obaja svietili na cestu, bolo to okej. Stupeň náročnosti trasy sa razom zmenil z jednotky na trojku, keďže sme museli prejsť dosť dlhý úsek plný skál s reťazami. V noci a riadnom vlhku to nebola sranda. Asi po pol hodinke manželovi dosvietila čelovka. Chvalabohu, máme ešte jednu – moju. Tá prestala svietiť asi tak o 15 minút neskôr. A sme v čudu. Môžeme sa akurát tak posadiť na najbližší kameň a čakať do východu slnka dole. Už sa mi takmer tisli slzy do očí, pocity hnevu sa miešali s pocitmi sklamania a zlyhania. No čo už, asi sme podcenili prípravu. Už sme mali nutkanie, že sa jednoducho otočíme, kým sa to ešte dá a vykašleme sa na to. Vtom si však manžel spomenul, že máme ešte jednu – náhradnú čelovku. Chvalabohu, mohli sme sa pomaličky pohnúť ďalej. Pomaličky píšem preto, lebo keďže sme mali iba jedno svetlo, ja som vždycky musela prejsť náročnejší úsek, potom som sa vždy zastavila, otočila a svietila som na ten zhruba 20 metrový úsek mužovi. Tak to šlo asi 3 hodiny. Môjho muža som ešte v živote nepočula toľko hrešiť ;-) (radšej ho nebudem citovať ;-) Postupne sme sa však približovali k cieľu a a to nás meter po metri tlačilo stále vyššie. Určite poznáte z turistických prechádzok a túr ten blažený pocit, keď na značkách čítate: už len 120 minút, už len 50 minút, 30 minút do cieľa a podobne. Keď sme prišli k prvej takejto značke, stálo na nej: už len cca 587 minút. Hm, poteší. Po cca 3 hodinách, kedy sme prekonali najťažší úsek, sme už tušili, že východ slnka nestíhame, ale v kútiku duše sme stále dúfali.


Ozaj, nepopísala som, ako vlastne vyzerajú stanice 6 až 9. Je to len pár starých kamenných domčekov, v ktorých sú približne dvaja – traja pracovníci. Súčasťou je maličký, nenormálne predražený bufet, v ktorom je na predaj zopár sladkostí, nejaké nápoje a urobia vám tam aj čaj alebo rameny – polievku, prípadne rezance. Dočítali sme sa však, že jedlo tam nestojí za nič, tak sme to radšej neriskovali. A ešte tam predávali baterky do čeloviek;-) Ak si myslíte, že sme si ich kúpili, tak sa mýlite. Stáli hotový majland a môj mužíček si povedal, že sa zdierať nenechá ;-) Stanice však slúžia hlavne tým, ktorí sa rozhodnú vydať na cestu skôr, chcú tam prespať , nadránom vstať a ponáhľať sa na východ slnka. K dispozícii dostanete smradľavý, špinavý a vlhký spacák a môžete si v ňom ľahnúť na drevené prične – no poviem skrátka len to, že to nevyzeralo vôbec lákavo a tiež to nie je najlacnejší špás. Keď som nakukla do miestnosti, v ktorej ľudkovia spali, skrútilo mi nos a radšej som utekala preč. Na stanici nájdete aj provizórne vécka (asi jediné v celom Japonsku) a všade nájdete upozornenia, že voda je tam veľmi vzácna a netreba ňou plytvať.


Ku každej stanici nám to trvalo minimálne hodinu a pol. Postupne sme čoraz viac začali pociťovať problém súvisiaci s nadmorskou výškou. Začínali sme totiž na niečo cez 2000 metrov a už sme boli takmer v troch tisíckach nad morom, keď môj muž zrazu začal čoraz ťažšie dýchať a museli sme spomaliť tempo natoľko, že sme každých 10 až 15 minút päť minút stáli. Manžel lapal po dychu a mne ho normálne začalo byť ľúto. Najprv som ho odprosila za to, aké svinstvo som mu to vyviedla, keď som ho na to dobrodružstvo nahovorila a potom som ho začala povzbudzovať, nech to proste ešte chvíľu vydrží. Mne sa napodiv dýchalo celkom obstojne, hoci tiež trochu ťažšie. Niektorí Japonci, najmä tie staršie ročníky, boli vybavení prenosnými kyslíkovými bombičkami. Pomyslela som si , že keď bude zle, poprosíme niekoho, či si nemôžeme trochu „odpiť“ ;-) Našťastie nebolo treba.


Keďže sme vynechali spánok, postupne sa začali u nás oboch objavovať známky únavy, ale správne nadávkovaný adrenalín nás hnal dopredu. Začala nám však prudko dochádzať energia. Normálne sme nevládali urobiť ani krok, Neviem, či to bolo spôsobené riedkym vzduchom alebo únavou, ale život nám zachránili tri šúľky hroznového cukru. Nikdy sme ho nezjedli toľko naraz, veľmi rýchlo náš však zásobil energiou a my sme šliapali ďalej.
Okolo štvrtej nadránom sa pomaličky začalo rozvidnievať. Až vtedy sme moli začať obdivovať okolitú sopečnú krajinu. Povrch sopky a turistická trasa nahor je kamenistá a škvárovitá, ale na mnohých miestach rastú pre sopky typické druhy zvláštnych kvetov, ktoré nenájdete nikde inde. Jednoducho krása.


Okolo pol piatej sme dorazili do ôsmej stanice. Ľudkovia, ktorí v nej spali, sa začali zhromažďovať na výhľadni a každý sa už tešil na to famózne prírodné divadlo. Tak sme to nakoniec stihli. Síce sme neboli na vrchole, ale schválne som vám neprezradila, že sme sa už istý čas pohybovali pekne vysoko nad úrovňou mrakov. A to je pri pozorovaní východu slnka najhlavnejšie ;-)


To ticho a sústredenie bolo čarovné. Každý s napätím očakával tú chvíľočku, kvôli ktorej sa trepal až sem. Keďže bolo zamračené, slnko začalo pomaličky vyliezať spoza mrakov, ktoré sfarbovalo do ružových, oranžových a žltých odtieňov. Asi po minútke sa objavila na obzore malá žltá guľka. Je zaujímavé, že takýto obyčajný moment, ktorý môžeme pozorovať prakticky každý deň kdekoľvek na svete, sa vám natrvalo vryje do pamäti. Áno, východ slnka na Fudži asi nemá človek šancu vidieť každý deň. Ale ten pocit by som dopriala naozaj každému. Je jednoducho neopakovateľný.


Keď sme si ho dostatočne vychutnali a zároveň si trošku oddýchli, pohli sme sa ďalej nahor. Čím vyššie sme boli, tým viac hustli skupinky ľudí. Pod vrcholom to už bola riadna grupa. Možno vás bude zaujímať, či tam bolo veľa turistov. Musím povedať, že Nejaponcov v pomere k Japoncom tam bolo približne 1:10. Teda málokto z turistov si do programu zaraďuje tento výstup. Prichádzajú však o veľa.


Čo sa týka vekového zloženia, videli sme rodiny s deťmi od cca piatich rokov ( a nemyslite si, že tie deti niekto vliekol na chrbte – ani náhodou, všetky si to vyšliapali pekne sami!) aj seniorov okolo osemdesiatky, ale keďže Japoncom sa niekedy naozaj ťažko odhaduje vek, myslím si, že tam boli aj 85-roční ľudia.


Tesne pod vrcholom sa nachádza šintoistická posvätná brána torii. Na vrchol sme dorazili po ôsmej ráno. Vyčerpaní, unavení a hlavne blažení. S veľkým úsmevom na tvári. Vychutnali sme si ten jedinečný moment, pofotili sme si, čo sa dalo, prezreli sme si stánky so suvenírmi, porozprávali sme sa s miestnymi predavačmi – mladými chlapcami, ktorí na vrchole Fudži trávia pravidelne celú turistickú sezónu, čo sú len dva až tri mesiace v roku.


Potom sme sa prešli k hlavnému aj k vedľajším kráterom. Až tam sme si uvedomili, že sme v živote nestáli na vyššom bode. Vrchol sa nachádza vo výške 3776 m. n.m. Stojí tam observatórium. My sme boli tesne pod ním cca vo výške 3770 metrov. Úžasný pocit. Nádherný výhľad.


Čo dodať? „Dali sme to!“ Jedno japonské príslovie hovorí: „Každý človek by mal raz v živote vyjsť na Fudži, ale len blázon to zopakuje dvakrát.“ S odstupom času tvrdím, že by som chcela patriť k tým bláznom ;-)


Peťa H. 

Komentáre

MiniaLab jéééj supeer! tie posledné vety ma prinútili sa pousmiať : ).

Krásny zážitok...inak ja tie zostávajúce časy na turistických tabuliach nemám rada, stále čítam, ešte 120 minút?! Až 50?!...ale vždy to stojí za to- tá námaha! ten skvelý pocit, že to človek zvládol, aj keď mal niekoľkokrát sa chuť otočiť na "opätku" a vzdať to, je na nezaplatenie! : ))

snáď sa aj my dostaneme niekedy na Fudži : )

2014-01-29 19:16:043x

farbi Ďakujeme za príbeh aj fotky :) Mne sa najviac páčila veta o tom, ako "sa každý trepal až sem" :)

2014-01-29 19:18:472x

drotar.mlich Vdaka za cestopis ci vystupopis.

2014-01-29 20:01:242x

karchikarkulka :-) ďakujem vám za milé komenty :-)

2014-01-29 20:15:261x

karchikarkulka Pán Mlich, páči sa mi váš neologizmus - výstupopis :-) to je veľmi výstižné! ;-)

2014-01-29 20:16:092x

bobcek Krásny žurnál, vďaka :)

2014-01-29 22:48:051x

Hoska Krásne, díky:)

2014-01-29 23:31:291x

karchikarkulka Ďakujeeem ;-)

2014-01-30 13:03:49

Durbaky ...nádhera...tíško závidím.....v dobrom samozrejme,ten opis bol tak skutočný,že som tam chvíľami bola s Vami....

2014-03-29 20:14:26

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Svadobné topíky na tortu - mackovia - 2764720Svadobné topíky na tortu - mackovia by karchikarkulka
 10 komentárov
 Páči sa 22 ľudom
24 €
 - Svadobné sovičky - 3113585Svadobné sovičky by karchikarkulka
 17 komentárov
 Páči sa 49 ľudom
25 €
 - Líška Líza - 3178221Líška Líza by karchikarkulka
 Páči sa 5 ľudom
8 €
 - Fialové sovičky - 3208169Fialové sovičky by karchikarkulka
 7 komentárov
 Páči sa 20 ľudom
25 €
 - Tučniaky z Madagaskaru :-) - 3208232Tučniaky z Madagaskaru :-) by karchikarkulka
 3 komentárov
 Páči sa 14 ľudom
18 €

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »