Tohtoročný začiatok marca so sebou nepriniesol jar, slnko a príjemnejšie počasie, ako by sme si mnohí želali, ale keďže veľkonočné sviatky sú o niečo skôr, priniesol marec so sebou predveľkonočnú náladu... Napokon, svedčia o tom aj príspevky na internete, či printových časopisoch.

Už koncom februára som si zarobila farby, aby som nafarbila vajíčka na jarný workshop pre deti do školy... nech majú z ich ozdobovania väčšiu radosť.

Potom som si veru sadla k maľovaniu vajíčok už aj ja... Ako dieťa si pamätám moju maminu: po večeroch, keď všetko stíchlo, si sadla do kúta našej malej kuchyne a maľovala. Keď sme jej chceli s bratom asistovať, na začiatku sme dostali do ruky len voskovku a tou sme mali právo kresliť po vajíčku, aby sme sa, nedaj Bože, neobliali horúcim voskom... No časom ma k tomu pustila a teraz už viem, čo tá chvíľa pre ňu znamenala!!!
Predveľkonočný týždeň krásne zabalila kraslice a my sme ich hrdo a s vďakou odovzdali učiteľom v škole i pani učiteľke v hudobnej. 

Keď som sa sťahovala do domu, prischla mi krabica s veľkonočnými kreatívnymi vecami, ktoré začala dávať dokopy ona - moja mamina. Myslela, že už v tom nebude pokračovať, ale minulý rok som ju vyviedla z omylu - znova maľovala! Avšak, krabica je už moja! :)

A keď sme minulý týždeň popíjali kávu pri stole so všetkými tými veľkonočnými drobnosťami, odhalila tajomstvo veľkonočných pohľadníc, ktoré pôvodne zbierala kvôli inšpirácii na prednej strane! Druhá strana pohľadníc po rokoch priniesla spomienky a úprimné priania kedysi blízkych ľudí: tatinova krstná, kmotrovci, kolegyňa z práce, starkého priatelia, spolužiačka z Vysokej a medzi inými bola jedna pohľadnica od Rúfusovcov - rodiny slovenského básnika Milana Rúfusa, ktorý kedysi navštevoval, pravidelne telefonoval a posielal blahoželania aj môjmu dedkovi, po mojom Okovi Jajovi. Ich básnické duše si rozumeli a ich priateľstvo trvalo navždy.

Maľovanie veľkonočných vajíčok teda so sebou prináša niečo viac než len úžasný relax. Ešte si spomínam na dni, kedy u nás bola Anne-Laure a my sme v strede leta spolu maľovali vajíčka, pretože to sa vo Francúzsku či Belgicku len tak nevidí. Veľká Noc bola vtedy v nedohľadne, ale jej kreatívna duša to ocenila.

No a keďže môj tatino bol tiež veľký kreatívec a miloval drevo, vymyseli sme spolu drevené vajíčka maľované voskom. Je to už viac ako 10 rokov. Minulý rok som si opäť spomenula na náš výmysel a objednala si tu na sashe u vikim drevený polootovar... no a toto z neho vzniklo :)