Artur ma dnes rok a 20 dni. Predtym nez sa narodil som pracovala ma plny uvazok v poistovni a vecer po praci som sa venovala sitiu sperkov. Pred nastupom na matersku som sa zapojila do sutaze. Nebola pre mna velmi dolezita, lebo som mala pekne rozbehnuty biznis toho, co ma bavilo motivovalo a robilo stastnou. 

Dnes viem, ze by som sa znovu do podobnej sutaze neprihlasila. Nemozem povedat, ze to bola chyba. No cela spolupraca mi dnes skor robi vrasky a tlaci slzy do oci a v konecnom dosledku sa vo mne vytraca to stastie zo sitia. 

Dnes nemozem spat a pisem tieto riadky. Dieta spokojne spi a ja viem, ze chcem pre  neho a celu moju rodinu stastny zivot, plny lasky, pokoja a pochopenia.

Ale aby ste boli uplne v obraze. Spolupraca mi mala priniest nove ponuky, nove pohlady a posunut ma vyssie. Dnes sa citim, ze som este nizsie ako na zaciatku. Dnes obdivujem tie zeny, ktore nie su otrokom niekoho ineho, ale tvoria pre svojho vlastneho zakaznika. Ja sa dnes citim ako stroj. Manufaktura, ktora ma len dve ruky, 24 hodinovy den, rocne dieta, dvoch psov, priatela, povinnosti v domacnosti, potrebu spanku, jedla a nejakeho volneho casu. 

Moja motivacia sa zmenila na demotivaciu. Chcem sa vratit spat a zacat odznovu. Zacat tam kde som zacala! Ist dalej, ale nezabudnut. Chcem tu byt. Stara, ale nova a silnejsia. Chcem opat tvorit veci, ktore budem moct pomenovat, ze su vynimocne pre este vynimocnejsich ludi. Chcem byt opat Jasika. Nie ta co tvori pre niekoho ineho. 

Chcem aby 1.11. nebol len den, Kedy  to skoncilo, ale aj den kedy to opat zacalo. 

Dobru noc a Krasny den

Jasika