“Mám rada, keď sú veci postavené na hlavu."

Myslím tým “tak správne postavené na hlavu”.

Precítené srdcom a dotiahnuté do precíznosti umom a ľudským duchom, ktorý vníma viac ako bežná logika.
Umom, ktorý cíti a vie.
Nesúperí so slovami, pretože vie, že slová sú príliš limitujúce a klzké na to, aby boli schopné pomenovať veci, pre ktoré neexistuje nálepka.

Aj toto je jeden z miliónov dôvodov, prečo tak rada tvorím abstrakty.
Sú pre mňa vyjadrením niečoho, čo je ukryté medzi slovami.

Je to o fantázií, kráse, nových možnostiach a rôznych pohľadoch na život.
Je to tak unikátna a silno súkromná vec, že okolo nej veľakrát len potichučky cupitám, mlčím a vnímam..

Zachytávam, nechávam tak.
Odstupujem, nechávam veci objaviť sa a byť…
Ukazuje mi, že naciťovať sa, zastaviť sa pred akciou a dýchať je mnohokrát dôležitejšie ako niečo niekam tlačiť…

Je to majstrovstvo vo svojej vlastnej kategórií, kde nie je nikto víťazom.
Účasť na tejto tvorivej hre je odmenou a školou zároveň. Je to láska. Hm.

Tvorivosť je kľúčom ku všetkému, nech je akákoľvek.
Takže…

Divokej tvorbe a slobodnej dušičke (ktorá sa rada pozerá na veci tak trošku “naopak”) zdar!

S láskou, 

Iv