Tento žurnálik vznikol úplne spontánne, narýchlo, nakolene, zapochodu. Jednoducho žiadne štylizovačky, chystačky, kecačky. Vyšli sme s dcérkou za náš plot s nožíkom, záhradnými nožnicami, mobilom a filfasom. Prečo? Preto... Pretože sa blížia dve výročia. Jedno naše a jedno aj Vaše. Pretože začíname strácať, ba priam doborovoľne sa vzdávame najvzácnejších vecí - našej prírody a našej minulosti.  A o čom to tu vlastne píšem? No predsa o 29. auguste. Kto nevie, čo je to za dátum, nech sa kukne do kalendára. My s mojou "ďjovkou" to veľmi dobre vieme. A veľmi dobre vieme, prečo sme sa báli ísť na cmiter. Už to nie je pietne miesto. Kto má oči, vídí. Vidí skládku plastových oblúd, ktorými sú zavalené cintoríny v našej krajine. Všetci máme dosť času na to, aby sme si veľmi jednoducho, rýchlo a úplne zadarmo zadovážili krásnu kyticu, veniec, či hocakú maličkosť, ktorú nám núka naša ťažko skúšaná, a predsa tak nádherná príroda. Nechcem sa tu zviditeľnovať, a predsa chcem, aby ste sa zamysleli a otovorili oči, srdcia, mysle... Fotky sú len také halabala... Veď načo... Ide tu o nás všetkých, nie o nejaké clony, pixely, kompozície, obraty........ Už sa nebudeme báť ísť na cmiter, ak sa čo i len jeden jediný človiečik ku nám pripojí... a urobí si niečo podobné a možno oveľa krajšie...

Ak by sa niekto inšpiroval, ale obával sa, že bez použitia lepiacej pištole, prípadne drôtu by kytica nebola pevná, môžeme ho uistiť, že tie, ktoré sú na obrázkoch, držia pevne. Fígeľ je v tom, že zadná časť musí byť nepomerne väčšia.  Poukladáte si na ňu kvety, konáriky, vetvičky, listy podľa ľubovôle. Vrstvením sa prepletajú a zachytávajú jeden o druhý. Nepravidelné okraje stromovej kôry sa po preložení do seba zakliesnia, takže naozaj stačí kytičku len 1x pevnejšie omotať a previazať jutovým špagátom. Tak Vám prajeme veľa zdaru.