... povedal môj sused,keď som si skracovala cestu z obchodu, cez jeho všetkoservis a starinárstvo v jednom. Opieral sa o polohrdzavý plot, ktorý, asi pre istotu, podopierala z druhej strany, aj hlava našej rodiny.

Usmieval sa ako dobrý vojak Švejk, aj keď on sa usmieva neustále. Tento úsmev bol ale iný. A nebol to len ten iný úsmev, čo ma na ňom zarazilo. Bolo to celkové vyžarovanie ,  absolútna spokojnosť, pohoda a pokora.

Vraj konečne je všetko tak, ako má byť. Všetko sa spomalilo, všetko pribrzdilo . Doba konečne praje introvertom.

Vraj o tom vieme svoje.

Čosi na tom bude. 

So "spomalením" nemám problém. Okolie, aj zákazníci v súčastnej situácií akceptujú, že do "civilizácie"(do mesta) chodím 2x do týždňa. Predtým, to bol problém. Vraj som lenivá, pohodlná, prichádzam o kšeft , takto sa nepodniká,vymýšľam, vyhováram sa, poprípade, že nám ide len o peniaze, a pod.

Hlava rodiny, ešte stále podopierajúc plot, pritakávala. 

Spomalenie nám osobne prospelo, profesne, aj súkromne. Niečo sme úple zahodili, niečoho sme sa vzdali, niečo sme prekopali, s niečím sme začali...

Aj taký bol rok 2020.