Pripadá mi až neuveriteľné, že je to presne rok, čo uzreli svetlo sveta moje prvé šujtášové krivuľky. Korálkovanie je mojou vášňou už niekoľko rokov, no o môj voľný čas sa delilo aj s inými činnosťami. Až kým som neobjavila šujtášovú techniku. Odkedy mi v máji minulého roku dorazila domov prvá krabica týchto pestrofarebných šnúrok, odkrajovalo si korálkovanie stále väčší a väčší diel môjho času. Z nevinnej záľuby sa stala závislosť. Doslova. Túžba skúšať stále nové a nové materiály, tvary a farebné kombinácie nikdy neutíchala, naopak, rástla. Knihy v policiach zapadli prachom, ovládač od telky smutne zaliezol do kúta, zmorený zbytočnosťou svojej existencie.
Ruka v ruke s tým, ako som prenikala do tajov tejto techniky, opantával ma aj sashe svet. Zrazu na fotenie náušníc nestačil môj kompaktík, odvážne som siahla po priateľovej zrkadlovke. Držala som také čudo v rukách prvýkrát a na mojich pokusoch o fotky to veru bolo vidieť! No motivácia bola veľká a tak som skúšala a skúšala, znovu a znovu. Radila som sa s fotografom, zaobstarala si všetky vymoženosti, ktoré mi fotenie mohli uľahčiť. Vo výkladoch obchodov som začala registrovať svietniky, látky, umelé kvietky a rôzne iné dekoračné drobnôstky - veď to všetko sa mohlo stať potenciálnym pozadím, ktoré by vhodne dotvorilo moje šujtášove výtvory. A keď sa dostavila prvá odmena v podobe titulky na sashe, moja rodinka sa stala svedkom explózie šialenej radosti, predviedla som oslavný tanček a moje zanietenie ešte vzrástlo.
Prvé moje náušničky, ktoré sa ocitli na titulke :-)
Uvažovala som, ako dosiahnuť, aby moje zákazníčky mali pri rozbaľovaní balíčka s mojimi náušnicami ešte lepší pocit, aby to bolo ešte osobnejšie, aby som tam dostala viac seba. Čo tak vlastnoručne vyrobené darčekové krabičky? Pribudli teda návštevy umeleckých potrieb – scrapbookingové papiere, drobné kvietky, stuhy, trblietavé kamienky. Učarovali mi aj ozdobné pečiatky - nudné biele obálky hneď vypadajú krajšie! Pribúdali zákazky, pozitívne reakcie zákazníčiek, prišla ďalšia titulka a potom ďalšia... Tá eufória, ktorá sa vždy dostavila, ma povzbudila, dodala mi pocit, že to celé má zmysel, že to, čo robí radosť mne, dokáže potešiť aj iných... Pri počte priaznivcov a počte predaných kusov sa začali objavovať čísla, o akých sa mi ani nesnívalo!
Lenže to celé malo háčik. Čas... Zrazu sa mi zdalo, že dni sú akési krátke. To, čo kedysi vypĺňalo voľné chvíle, si postupne uzurpovalo chvíľ oveľa viac. Najmä noc bola stále viac o koralkovaní, než o spánku. Pretože väčšinu dňa som venovala svojmu synovi. Keď však zaspal, či už na obed alebo večer, potichu som sa vytratila a šila som, strihala a lepila krabičky, písala pozdravy a poďakovania, pečiatkovala obálky, vyrábala drobné darčeky k objednávkam... V rámci prechádzok s mojim drobcom sme stále častejšie odbočili na poštu.... S tetou poštárkou, ktorá mi nosila balíčky so stále novým a novým materiálom na tvorbu, si už skoro tykám. Môj tvorivý ošiaľ sa ale nestretol s nadšením mojej rodiny. Občas som si totiž "ukradla" aj nejaké to popoludnie či víkendové ráno... Radšej by boli, keby som trávila čas inak, s nimi... Svoje korálkovanie som si však nechcela dať vziať. Sebecké? Možno. Vedela som však, že to celé je dočasné. Chcela som naplno využiť čas, ktorý mám ešte k dispozícii. Pretože korálkovanie nie je povolanie, pre ktoré som sa kedysi rozhodla. Keď mi do života zavítal môj synček, vytvoril sa priestor aj na nové, veľké, fascinujúce a pohlcujúce sashe dobrozdružstvo. No tri roky uplynuli a ja sa vraciam do práce, pre ktorú som sa kedysi rozhodla a ktorá ma baví, napĺňa, veľa učí. A z korálkovania sa opäť stane výplň voľných chvíľ, ktorých, obavám sa, nebude popri práci a malom dieťati veľa... O to vzácnejšie však pre mňa budú! Celý ten pestrý kolotoč mi ale bude veľmi, veľmi chýbať...
Ďakujem všetkým mojim verným zákazníčkam (Evke, Mirke, Anke, Editke, Ivke, Aďke, Kristy, Peťke...), aj tým, ktoré ku mne zavítali len raz... Za ich milé reakcie a spätné väzby... Ďakujem svojim priaznivcom, férovým šperkárskym kolegyniam, s ktorými si fandíme, hoci by sme sa mohli vnímať ako konkurenciu. Ďakujem aj redakcii sashe za každý výber na titulku, ktorý pre mňa bol veľkou odmenou za snahu o kvalitné fotky.
Nelúčim sa úplne... Korálkovanie mi príliš prirástlo k srdcu, nedokážem sa ho úplne vzdať. Vecičky do mojej galérie však budú pribúdať zriedkavejšie. Tvorenie každej jednej z nich si ale naplno vychutnám!
A nie, neodolám, musím si užiť ten pohľad, vidieť moje malé veľké sashe úspechy pokope! Toto sú moje výtvory, ktoré si užili svojich 24 hodín slávy na titulke sashe :-D Dúfam, že svojim majiteľkám robia radosť!