Predlho som sa neozvala. Viem. Sypem si popol na hlavu. Lejem si na ňu maslo a aj by som chodila vo vrecovine, ale už je na strúhanie takýchto frajerín zima, tak to nechám tak.
Naposledy, keď som si tu vylievala dušu, bola som ešte ako kinderko. Dnes už má to kinderko skoro pol roka, ja občas hysterčím, ako môže tak rýchlo rásť a prečo už nemám v mobile pamäť, keď tam mám len dva milióny Tamarkiných fotiek. 

Naposledy, keď som si tu vylievala dušu, bol ešte môj muž pravidelnou obeťou ranných zápch pred Košicami cestou do roboty. Dnes pracuje z domu a je obeťou akurát mojich pripálených obedov. Je nám hej. Všetci traja doma pospolu. On je šéfredaktorko portálu o počítačových hrách, bábätko sa hrá a ja som na dovolenke. Materskej dovolenke. Takže som na dvadsať štvorkách, ktoré nekončia. (Zistila som, že život s permanentnou spánkovou depriváciou je vlastne celkom zábavný. Na to aby ste nevedeli odlíšiť realitu od blbosti už vlastne vôbec nepotrebujete alkohol. :D )

Naposledy, keď som si tu vylievala dušu som ešte nevedela, ako to s tými mojimi kreslenkami bude, keď sa Klbko vyklbčí a už nebudeme dvaja, ale traja a mne v dni vždy bude pár hodín na vlastný život chýbať. 

Realita je však taká, že Klbko je asi najfantastickejšie dieťatko na svete a stíham popri nej aj svoju psychohygienu. Povedala som si, že to s tým kreslením chcem myslieť trochu vážnejšie ako doteraz a že vlastne toto je najvhodnejší čas na to, aby som skúšala. A hľadala cesty a spôsoby. A môj muž je mega super, lebo vlastne on ma v tomto podporuje, aj keď sa už nepodporujem ani ja sama. 

A tak som si založila instagramový účet (Friesnicecream) so svojimi kreslenkami a nádejaám sa, že toto je v tomto prípade cesta, pravda a život. Kľudne ho kuknite. A môžete ho kukať aj častejšie, pretože ja tam aj častejšie nejaké tie kreslenky pridávam. Veru tak.
No a keďže idú Vianky, rozhodla som sa, že spravím kolekciu vianočných pohľadníc. A viete čo? Páčia sa mi. A to ja teda o svojich výtvoroch často nehovorím. Ale tieto sa mi vážne páčia. A páčia sa aj môjmu mužovi (a keď si si ich vytlačila, Tamarka mi ich vydrapila z rúk, čo si vykladám tak, že sa páčia aj jej), takže my na Vianoce budeme posielať ich.

A veľmi sa na to teším. Teda na celé Vianoce a na to, ako Tamarka prvýkrát uvidí stromček a my budeme prvýkrát bojovať s tým, aby ho na seba nestiahla, nezjedla ihličie, alebo nevyskratovala svetielka.

Bude to krása!!!!